Žiariace lúče
v mori
topiace srdce
loví
snažiac sa zachytiť
malých bohov
uzrieť a pocítiť
- domov.
Nový deň,
začni
Nový sen
zaži,
zažni preň.
𝔞𝔲𝔱𝔬𝔯 𝔓𝔞𝔳𝔬𝔩 ℭ𝔥𝔯𝔞𝔭áň
𝔎𝔢ď 𝔰𝔬𝔪 ť𝔞
𝔰𝔱𝔯𝔢𝔱𝔬𝔩 𝔩á𝔰𝔨𝔞,
𝔰𝔯𝔡𝔠𝔢 𝔪𝔦
𝔷𝔫𝔬𝔳𝔞 𝔟𝔦ť 𝔷𝔞č𝔞𝔩𝔬,
𝔰𝔦 𝔨𝔯á𝔰𝔫𝔞 ž𝔢𝔫𝔞,
𝔱𝔳𝔬𝔧𝔢 𝔰𝔯𝔡𝔠𝔢 𝔫𝔦𝔢č𝔬
𝔪ô𝔧𝔪𝔲 𝔳𝔯𝔞𝔳𝔢𝔩𝔬.
𝔐á𝔪𝔢 𝔰𝔳𝔬𝔧 𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱,
𝔰𝔳𝔢𝔱 𝔭𝔩𝔫ý 𝔩á𝔰𝔨𝔶,
𝔨𝔯𝔞𝔧š𝔬𝔢𝔥𝔬 𝔳𝔢𝔯𝔲 𝔫𝔦𝔢𝔱,
𝔧𝔢 𝔳𝔢𝔯𝔲 𝔨𝔯á𝔰𝔫𝔶.
𝔐𝔶 𝔪á𝔪𝔢
𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱,
𝔭𝔯𝔢 𝔫á𝔰 𝔰𝔱𝔳𝔬𝔯𝔢𝔫ý,
𝔪𝔶 𝔪á𝔪𝔢 𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱
𝔳 ň𝔬𝔪 𝔰𝔪𝔢…
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
a hodila do hlbín posledného nádychu,
nesmrteľný chlad a smútok ukázala
a zaviedla k Cháronovej lodi.
Večný tanec nás čaká v tvojom chráme,
v sídle, kde hady dávajú dobrú noc,
budeme sa veseliť pri Kerberovej tlame
a nekonečne sa milovať v ohni.
…
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
Myslel som si, že si dokonalá,
musela to byť iba hrozná nočná mora
Z hĺbky pekla vysnená metafora
Temná víla v bielych šatách, uhrančivá,
Temná žena, vďaka kliatbe večne živá.
Temný zámok je jej posmrtným domovom,
Temná duša pre toto väzenie dôvodom…