stankri
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 10
U barbera
vo výklade
reklama na účesy
Nastajlované hlavy
meravo civia do ulice
Myslím na stredovek
koľko hláv takto zízalo
z kolov a mestských hradieb
a už ich vôbec netrápilo
aké majú frizúry
Dnu radšej nejdem
bojím sa že by som mohol
skončiť rovnako
Aj tak už žijem na hrane…
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Jar v parku.
Spomienka sedí
na lavičke – má tvoje vlasy.
Z vysunutých
rozhojdaných
základní sadajú
na nich stovky
lupienkových paragánov.
Kvitneš.
Vädnem,
keď vravíš:
,,Musím si to ešte
všetko premyslieť.“
Ponúknuť láskeviac než sa dá? Ktosi to vie. Počul som ho včeraspievať v rádiua tak mi napadlo Čo by som Ti dal ja? Topánky značky Neznámo? Štastie zakonzervované v slze,rovnako neživéako včely v hroboch z jantáru? Mláďa budúcnosť,neisté na slabých nohách? Opýtal by som sa,čo ty na to. Opýtal, keby…
Rozkvitnúa potom nesú plody.S výdychom po bolestipadá z nich do kolísokbudúcnosť. A akoby ktosi mocnýpootočil prsteňom,sú zrazu iné,už nie svoje.Cez neviditeľnúpupočnú šnúrupijú radosťi krv z ránsvojich detí. Keď dajú všetko,odchádzajú-zošuverené a drobné-tenkou šupkou obalenévečné jadrá.
Vietor uväznený v škárach
hovorí čosi o vstupovaní
úzkou bránou
Kričí
Byť všetkým všetko
to je
nebyť ničí
ísť uchom ihly
zodrať kožu
mäso
zlámať kosti
A čisto éterický vstúpiť
Lesný med z tvojich očí
pridám dnes večer do džbánu
s odvarom Samoty obyčajnej
a budem ho piť po dúškoch,
vďačný za to,
že sme boli spolu (aspoň na chvíľu).
A ako zvyčajne
pochytí ma túžba
byť ako tie deti,
vieš, u nás na stanici,
čo z plastových sáčkov,
ukrytých pod vetrovkou,
vdychujú do pľúc…
Večer,v panelových hniezdach,
elektronické zlaté teľa
vypúšťa z tlamy samé splašky.
Hltáme ich ako mannu,
my, jeho stvoritelia.
Ovládajúci ovládaní.
Zatiaľ čo dolu pod oknami,
rozbíja ktosi o zem
dve kamenné tabule.