Jar v parku.
Spomienka sedí
na lavičke – má tvoje vlasy.
Z vysunutých
rozhojdaných
základní sadajú
na nich stovky
lupienkových paragánov.
Kvitneš.
Vädnem,
keď vravíš:
,,Musím si to ešte
všetko premyslieť.“
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Noc v Bizarre.Nádej sedí za barovým pultom -má tvoj kabát a tvoje boky. Nebohý Karel K. reinkarnovanýdo tela nežného pohlaviaspieva na pódiu „Bratříčku zavírej vrátka.“Zavrel som?Zavreli sme?Chcem chvíľu veriť na šťastné koncea jasné mysle. Nádej je dievča za barovým pultom,moje a neskutočne krásne…
Máš vo vlasochkúsky mliečnej dráhyz drobunkých do pramienkovzapletených vločiek Dnes nesmieme smútiťa byť ustráchaníveď z neba padá zatiaľiba snehfarební vtáci snovmaľujú krídlami budúcnosť Skôr než ich všetkýchvystrieľajú totalitní filantropiskúsme sa s nimi vzniesťa zanechajme v sebe stopy Kým z…
V čase milostimilosrdný samaritánnemilosrdne obchádzavlastných bratov. Má vírus prázdnych giesta heslo: ,,Cudzie chráňa svoje nechci." Tak prevrátená múdrosťdegraduje zmysel vecí. A Marek z Avianamárne volá: ,,Hostispost portas."Zo Schafbergunikto neprichádza. Kríž hlasno praskáv zveráku polmesiaca…
Jar v parku.
Spomienka sedí
na lavičke – má tvoje vlasy.
Z vysunutých
rozhojdaných
základní sadajú
na nich stovky
lupienkových paragánov.
Kvitneš.
Vädnem,
keď vravíš:
,,Musím si to ešte
všetko premyslieť.“
Ponúknuť láskeviac než sa dá? Ktosi to vie. Počul som ho včeraspievať v rádiua tak mi napadlo Čo by som Ti dal ja? Topánky značky Neznámo? Štastie zakonzervované v slze,rovnako neživéako včely v hroboch z jantáru? Mláďa budúcnosť,neisté na slabých nohách? Opýtal by som sa,čo ty na to. Opýtal, keby…
Rozkvitnúa potom nesú plody.S výdychom po bolestipadá z nich do kolísokbudúcnosť. A akoby ktosi mocnýpootočil prsteňom,sú zrazu iné,už nie svoje.Cez neviditeľnúpupočnú šnúrupijú radosťi krv z ránsvojich detí. Keď dajú všetko,odchádzajú-zošuverené a drobné-tenkou šupkou obalenévečné jadrá.
(text piesne)
Som tvoj hosť, otrok tvojich piesní,
zázračný stroj - mlynček na sny,
tajný strážca vzletných tónov,
tajomný hlas za oponou.
Som pršiplášť do zlých časov,
prsty vánku v tvojich vlasoch,
dám ti to, po čom tak túžiš,
biely závoj, náruč ruží.
R: Kráľovstvo tmy sa v lúčoch rozpadá,…
Vietor uväznený v škárach
hovorí čosi o vstupovaní
úzkou bránou
Kričí
Byť všetkým všetko
to je
nebyť ničí
ísť uchom ihly
zodrať kožu
mäso
zlámať kosti
A čisto éterický vstúpiť
Lesný med z tvojich očí
pridám dnes večer do džbánu
s odvarom Samoty obyčajnej
a budem ho piť po dúškoch,
vďačný za to,
že sme boli spolu (aspoň na chvíľu).
A ako zvyčajne
pochytí ma túžba
byť ako tie deti,
vieš, u nás na stanici,
čo z plastových sáčkov,
ukrytých pod vetrovkou,
vdychujú do pľúc…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Mladá, niečo vyše dvadsaťročná deva postávala schovaná za stĺpom chrámu bohyne Ma´at. Nenáročný biely odev jej zahaľoval telo, rozpustené čierne vlasy prikrývali plecia, pás jej ovíjal farebný opasok utkaný z plátna, nohy jej zdobili jednoduché sandále.Ansu sporadicky naťahovala krk spoza…
autor Pavol Chrapáň Hromy divo bijú, nad vrchmi sa blíska,z neba slzy tečú, mať v náručí zviera mŕtveho syna. Blúdna strelazasiahla mu srdce, čo k zemi ho poslala, mať hľadí smutne, ta nezmyselná vojnajej syna navždy ukradla. Bolesť v srdci cíti, na duši zasveľký žiaľ, syn opustil ju navždy, k…
V malebnom mestečku,ktoré sa volá Neuchātel vo Švajčiarsku hneď na okraji,stojí starý dom,ale i napriek tomu stále zachovali.Dlhé roky opustené strážiac mestečko bez majiteľa pomaličky chátrajúci kráčajúc po boku času.Až jedného dňa sa do domu nasťahovala milá rodinka.Otec Hans,mať Ruth a synček…
„Vstávaj preboha! Chceš celý život vstávať na obed?!“ okríkla ma cez pootvorené dvere mama.„Aj Churchill vstával na obed,“ odvetil som rozospatým hlasom.„Ale porazil pri tom Hitlera. Ty máš problém ošúpať si mandarínku,“ pokračovala, načo som sa len apaticky prehodil na druhý bok. Hoci bolo už…
Na krídlach harpyí si mi život vzala,
milovala, zabila a odkopla z ľútosti,
beznádej do zlatého kalichu vliala
a previedla ukážkou pekelných bytostí.
Kam si sa láska stratila?
Putujem infernom sám, smädný a hladný.
Snáď si sa do prekliateho zámku vrátila,
kde stretol som ťa pred…
Padol posledný list. Klesal k zemi vo farbách plameňov. Nastalo obdobie kľudu, obdobie chladných kameňov. Príroda spí, tíško dýcha , len človek sa stále naháňa hlučí do toho ticha. A tak v láske a pokoji užime si zimu nech sme plný síl, keď jaro a leto prídu.
Comments
Pridať nový komentár
...a ja som sa potešila, že to bude niečo o cestovaní v čase!
Možno nabudúce:)