Na krídlach havranov si mi dušu vzala
Myslel som si, že si dokonalá,
musela to byť iba hrozná nočná mora
Z hĺbky pekla vysnená metafora
Temná víla v bielych šatách, uhrančivá,
Temná žena, vďaka kliatbe večne živá.
Temný zámok je jej posmrtným domovom,
Temná duša pre toto väzenie dôvodom…
Šepocem do uška
Ľúbezné slová
Hladím ťa po vlasoch
Keď môjmu srdcu
Načúvaš
V tichu sa túlime
Aby sme sa dušami
Objímali
A v nemej prítomnosti
Boli jeden s druhým.
Oči sa nám obom
Zatvárajú
A my spolu zaspávame
By sme sa i v snoch
Tešili spolu navzájom
autor Pavol Chrapáň Začul som hlas srdca, pri stretnutí s tebou,vravelo nežné slová, zacítil som s nehou láska moja. Chvelo sa mi srdce,hrialo ma pri duši, bozkať som chcel perí tvoje, srdce svoje darovať ti. Lásku k tebe som ja pocítil, vášeň ma pohltila, v tej chvilipo tebe som zatúžil, láska…
Dotyky očí
Na diaľku
Objatie pýtajú
Túžiš
Hoci ešte netušíš
Bolesť
Keď kúsok duše
Ostáva
navždy
s ňou
A v tvojej duši
Zostanú
Iba atómy
Jej úsmevu
Ktorý ty
Nikdy
Neobjavíš