Je to nezmysel. Rovnaké hodiny, minúty v šialenom zmietaní sa vlastnej agónie a ani moja ruka ma nevyslobodí. Chcem zamiesť vlastné myšlienky, ale ako sa dá zamiesť znôška lží ťažších ako ľudstvo samo? Tak znova len ďakujem a prosím a kľačím zmätený z toho že sa stalo to čo som tak trochu očakával…
nikdy sa nespokojil z druhym miesto
nikdy nekracal sam cez mesto
nikdy sa nepoucil z cudzich chyb
nikdy sa nenajedol skazenych ryb
nikdy nemiloval nespravnu
nidky neklesol ku dnu
nidky sa nesnazil ukryť v dave
nikdy sa nestratil v auparku v Blave
tak ako tráva v trblietavom ránenehybne skláňaš svoje vlhké dlaneako trávaticho odovzdanezostáva trávou aj keď na ňu siahnemtak sa ti stáva s rosou na krajíčkuvždy vystrieš steblá keď si na ne ľahnem
Spomalila som. Absolútne som si vychutnávala voľno. Pomaličky som si prala plienky a vecičky pre bábätko, hodiny a hodiny som čítala, veľa som cez deň spala, pretože v noci sa spalo čoraz horšie. Brucho mi pravidelne tvrdlo a ja som si na to už zvykla. Bábo malo každú noc brušnú diskotéku a ja…