tak ako tráva v trblietavom ráne
nehybne skláňaš svoje vlhké dlane
ako tráva
ticho odovzdane
zostáva trávou aj keď na ňu siahnem
tak sa ti stáva
s rosou na krajíčku
vždy vystrieš steblá
keď si na ne ľahnem
1900
Kope vás múza
tak ako tráva
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
na obrus tradične bielo ustieľa ruky /bez vône domova kávy chleba bez akýchkoľvek vôní/ nahotu z rozpáraných pliec namotá do pier hlbšie ako včera pár stehov a potom do Rúk ustelie sa celý...
mávala záhradu plnú lúčnych kvetov dôvernosť schúlenú v kolienkach tráv zastal vždy pri bránke hlavu jej plietol pootvor zľahka len o pár stebiel rosou z nevädze a…
spí vdychujúc po bradu vyhrnutý deň obrázky sfúknuté z vláskov hádaj čo je to netuším desí ma neuchopiteľné vzďaľujúce sa každým snom spi spletiem sieť z prstov písmen právd a bdieť…
nekričím to len stromy vyplašili vietor čo placho vkĺzol vtákom pod krídla tíšia dážď do nepríčetna podráždený zemou každým mávnutím načrtnutý priestor v rozpätí slov medzi mnou a Ním vynesú vždy o trochu hlbšie nekričím len rozťahujem ruky na doraz a načieram...
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme…
počítamna dvapo nich ďalší krok zachytiť rytmuschvenieorchideu vo vlasoch a... krok sem dva a tri raz-dvatris vypätímale predsa zrazu mi gramafón strhne ilúziupritisnem lícetesne k tvojmu lícu kým celkom zožltneskôrnež k tretej dobepridámdruhú palicu kladiem ťa previnilo na stôlodpusťuž ti nestačím…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Moja myseľ sa hemží otázkami.
Ukážeš mi búrlivú cestu snami?
Či ve vľúdna a či sľúbna,
ale kto povedal že bude kľudná.
Nikto by to právo nemal mať,
Nikto nech ti nevraví kým sa máš stať.
Prečo máme sympatizovať nimi
Prečo všetci berú naše príjmi?
Či si prostý a či nie, …
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
S Hankou som sa rozprával v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá je súčasťou kníhkupectva. Vždy ma udivovalo s akou pokorou a zároveň hrdosťou hovorí o tom, čo sa deje u nej v triede.
Hanka: „Som zvedavá o čom bude ten rozhovor. Ja som úplne normálny človek. Myslím si, že neviem povedať niečo…
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na leteckú…
List je prázdny,
List mojich priateľov.
Čo vidia ma z ozvenou,
A nevidia ten obraz krásny.
Tak sa veru nedočkajú spásy,
A len pre meškajú toľko krásy.
Tvária sa že sú oporou,
No pri tom sú len prázdnou komorou.
Mám sa báť... že nepríjmu ma,
Čakať... či všimnú si ma ?
Mám…
Comments
Pridať nový komentár