V červenom kozube práchnivé drevo praská,
krvavé víno naň lejem, nech ho ticho láska
V horiacich žliabkoch , cítim vôňu prachu,
utopím v tom pohľade aj poslednú slzu žiaľu
V duši si skrývam meravý pocit,
že sa to skončí, v tej dnešnej noci
Že oheň zhorí, plamienok zhasne
drevo sa…
Jasne cítim, ako vonia slnko na jesenných listoch zmáčaných stálym dažďom. Je také vzácne - cez roztrhnutú oblohu a dôležité, ako medzník v zachmúrenom obočí.
Svätojánske mušky za šera svietia namodro a pútajú moju pozornosť nad sčernenou hlinou v poli. Život má nádherné kontrasty. Prečo som si…
- Obsah zmazaný autorom -
dobre pohrabem sa ešte v slovách, rozhádzaných po stole asi mi niečo uniklo... CHCEM PRESTAŇ…