nevyplaštlkot kopýt tesne pod dlaňouplaché stádo snov ukryté v spleti hrív... zbytočnemnou trasieš viem čo chcemzakričímnádych tvojich nozdiercítiť vo svojichna chrbte chveniekeď sa smeješ že ma dohoníšalebo...aspoň sa nesplašiťkeď mi prudko vrazíš do slabín...
Všimol si ma! Zabral na prvý pokus. Vedela som, že sa hneď chytí, keď pozerám, čo má doma. Čo na nej vidí? Tlstá babizňa s kozami po pás. Na hlave má päť vlasov a na rukách to večne vrieskajúce škuľavé decko. A on? Sladký! A tie svaly. Je proste sexi. Ten mi neunikne len tak. Nie je predsa…
Kazeta očných tieňov
zafarbí tiene za očami.
Len nech sa neusadia!
A čierna linka povie,
pokiaľ sa slzy nedostali.
Odrezať detské priania!
Vystrie si ruku, žmúri:
„Ten lak je nevýrazný.“
Odvrátiť treba škandál!
Hádam ho stihne pretrieť,
kým večer nevyrazí.…
Dívala som sa mu do očí a pomaly jedla pizzu. „Povedz mi niečo o svojom živote, rada by som to počula."
Trhlo ním. Odvrátil pohľad. „Nie je to nič zaujímavé."
„Chcem to počuť," usmiala som sa. Váhavo sa na mňa zadíval.
„Keď myslíš... Začalo sa to, keď som dovŕšil pätnásť."
„Jakub!" trhlo mnou…