Kazeta očných tieňov
zafarbí tiene za očami.
Len nech sa neusadia!
A čierna linka povie,
pokiaľ sa slzy nedostali.
Odrezať detské priania!
Vystrie si ruku, žmúri:
„Ten lak je nevýrazný.“
Odvrátiť treba škandál!
Hádam ho stihne pretrieť,
kým večer nevyrazí.…
Dívala som sa mu do očí a pomaly jedla pizzu. „Povedz mi niečo o svojom živote, rada by som to počula."
Trhlo ním. Odvrátil pohľad. „Nie je to nič zaujímavé."
„Chcem to počuť," usmiala som sa. Váhavo sa na mňa zadíval.
„Keď myslíš... Začalo sa to, keď som dovŕšil pätnásť."
„Jakub!" trhlo mnou…
Je to nezmysel. Rovnaké hodiny, minúty v šialenom zmietaní sa vlastnej agónie a ani moja ruka ma nevyslobodí. Chcem zamiesť vlastné myšlienky, ale ako sa dá zamiesť znôška lží ťažších ako ľudstvo samo? Tak znova len ďakujem a prosím a kľačím zmätený z toho že sa stalo to čo som tak trochu očakával…
nikdy sa nespokojil z druhym miesto
nikdy nekracal sam cez mesto
nikdy sa nepoucil z cudzich chyb
nikdy sa nenajedol skazenych ryb
nikdy nemiloval nespravnu
nidky neklesol ku dnu
nidky sa nesnazil ukryť v dave
nikdy sa nestratil v auparku v Blave