Všimol si ma! Zabral na prvý pokus. Vedela som, že sa hneď chytí, keď pozerám, čo má doma. Čo na nej vidí? Tlstá babizňa s kozami po pás. Na hlave má päť vlasov a na rukách to večne vrieskajúce škuľavé decko. A on? Sladký! A tie svaly. Je proste sexi. Ten mi neunikne len tak. Nie je predsa slepý. Mám toľko príležitostí vystavovať mu na obdiv svoje telo. Samo nebo mi ho poslalo na spestrenie prázdnin.

                                                           XXX

O dieťa sme sa snažili 2 roky. Lekár povedal, že nevidí dôvod, prečo nemôžem otehotnieť. Každý mesiac som oplakala pravidelnosť svojho tela. Keď sa to konečne podarilo, musela som ležať v nemocnici. 7 mesiacov. Ešteže môj Igor za mnou mohol chodiť každý deň. Bez tých dvadsiatich minút jeho blízkosti by som to nevydržala. Nechcela som ani pomyslieť na to, čo robí sám doma po toľkých mesiacoch bez sexu. A ja? To ochabnuté svalstvo a pribúdajúce kilogramy akoby mi vôbec nepatrili.

Terezka sa narodila samozrejme predčasne. Našťastie inkubátor jej pomohol dozrieť. Domov som si niesla malinké bábätko a dvadsať kilogramov nadváhy. Začali mi vypadávať vlasy. Po pôrode je to vraj normálne. Neverila som tomu, no sústredila som sa na Terezku a svoje zdravotné problémy som odsunula. Mysleli sme si, že začneme konečne normálny život. Bol to omyl. Terezka svojim hlasným krikom v pravidelných intervaloch vytáčala do nepríčetnosti našu sedemdesiatročnú susedku. Tá už dávno zabudla, že raz mala malé deti. A možno ani nie. Možno nám len búšením do steny chcela odkázať, že je hlúposť plodiť potomstvo, ktoré sa na nás v starobe aj tak vykašle.

Terezka bola chorá vlastne stále. Mala oslabenú imunitu. Do roka svojho života bola snáď u všetkých lekárov, akí existujú. Vyrážky, infekcie a kašeľ boli u nás na dennom poriadku. Prežívali sme veľmi ťažké obdobie. Po lekároch prišli na rad aj homeopati a liečitelia. Jeden z nich nám povedal, že máme vlhký byt. Začali sme teda hľadať nové bývanie. Potom prišiel ďalší problém. Terezke začalo ubiehať ľavé oko. Lekárka nám povedala, že bude musieť nosiť okuliare. Mala som pocit, že už to nezvládnem. Preplakala som veľa nocí.

Potom sme našli krásny slnečný byt. Začali sme si ho prerábať. Ja som sa vyhrabala z depresií, všetko sa mi zrazu zdalo krajšie a Terezka? Neočakávam, že už nikdy nebude chorá. No mám pocit, že moja radosť zo života prechádza aj na ňu a vyzerá omnoho lepšie. Tento byt mi poslalo samo nebo. Sme tu týždeň a ja, napriek svojim nadbytočným kilogramom a riedkym vlasom sa cítim znovu šťastná. Začínam sa vyrovnávať s tým, že Terezka nosí okuliare. Nie je jediná. Verím tomu, že v tomto byte dáme všetko do poriadku. Teším sa, nekonečne sa teším, že sme sa zbavili tej starej ufrflanej susedky a búšenia do steny. Naša nová susedka je mladučká študentka. Vždy, keď ju stretneme, milo sa na nás usmieva. Tej občasný plač určite nebude vadiť. Možno sa s ňou aj spriatelíme.