Tam, kdesi za hlbkou morí,
kde všetok
svetabôľ horí a
srdce na
vrchole radosti stojí,
Čaká ma život, samotný sám,
Bez úzkostí a tmavých chmár.
Tam, kdesi
za oblohou modrou,
Kde človek
nepýši sa módou
A každý
pláve slobodnou loďou,
Stretne ma myseľ, jasná, čistá,
bez…
Na parkovisku pred veľkým multifunkčným komplexom budov zastavilo auto. Vystúpil štyridsaťročný muž, z kufra vytiahol ruksak, navliekol si ho na plecia a vykročil k vchodu C. Budovy boli spojené presklenými tunelmi. Dalo sa tu nájsť všetko od kina, cez fitko, obchody, občerstvenie, banky a …
Spriadli krok zo slnečných lúčov
Zo zŕn ukuli podkovu sĺz
Pohladili hodvábom bozk ruží
Pomohli hviezdam na nohy
I moc utkali z mesačnej žiari
Premenili vodu priezračnú na pohľad ľudský
Popretkávali Morenine vlasy k životu
Zo stebiel trávy, vyčesali hrivu divú
Zem sa stala púdrom pre pokožku…
Nádych, výdych… nádych, výdych…
Ech, už mi to lezie na nervy, veď to hádam skončí dobre. Nejdem na smrť, či áno? Uff! Mňa asi vážne porazí, trasiem sa ako huspenina a neviem čo ďalej. Len si tu tak stojím ako taká krava a čakám na zázrak.
Irónia osudu, aj tak by sa to dalo nazvať. Čo mám povedať?…