Najmalebnejší ostrov lagúny, ostrov čipiek, ostrov farebných domčekov - to sú najčastejšie prívlastky tohto prekrásneho kúska zeme, osídleného od nepamäti rybármi a čipkárkami.
KLIKNITE si na obrázok a pokochajte sa.
(Obrázok je zhotovený našou kvadrukoptérou z výšky cca 150 metrov.)

KLIknite si na obrázok - otvorí sa Vám veľkolepý pohľad z výšky špičky kostolnej veže.
Na Burano sme priplávali po Canale di Crevan - vidíte ho vpravo nad vežou, práve po ňom pláva čln. Lagúna je vlastne jedna veľká plytčina. S väčšou loďou môžete po nej plávať len po lodných dráhach - tzv. canale, vyznačených po jednej alebo oboch stranách trojitými brvnami zarazenými do dna - tzv briccolami. Ak vyjdete s loďou mimo briccol, uviaznete na plytčine. Na lagúne sú tisícky briccol.

Vľavo nad vežou vidíme ostrovný cintorín na ostrove San Francesco del Deserto - talianske cintoríny poznáte podľa množstva vysokých kužeľovitých cypruštekov - sú to vraj šipky ukazujúce cestu dušiam do neba.

Symbolom ostrova je šikmá veža kostola, svojím náklonom konkurujúca tej v Pise.

Na Burane nenájdete jediné auto, namiesto ciest sú tam kanály, po stranách lemované chodníkmi. Všetko sa preváža na člnoch.

Malebné domčeky privádzajú turistov do vytrženia - všetci cvakajú v jednom kuse, až do vybitia batérií. 

Čipky z ostrova sú svetoznáme. Čipkárske remeslo, ktorému sa v minulosti venovala väčšina žien, však v dnešnej dobe upadá - mladí ľudia nemajú záujem tráviť hodiny s ihlou v ruke. A tak sa mnoho výšiviek i čipiek už vyrába strojovo. V obchodíkoch však nájdete aj poctivú ručnú prácu - poznáte ju podľa vyššej ceny. Nedávno však na ostrove otvorili čipkársku školu, ktorá by mala pomôcť zachovať tradície tohto jemného umenia.

Umenie kormidlovať loď si vyskúšali (a treba dodať, že úspešne) všetci členovia posádky.

Pocit, že dokážete púhym pohybom prstov riadiť 15-metrovú, 20-tonovú loď je povznášajúci - je pritom jedno, či ste jemné žieňa, útly študent, nadupaný svalovec alebo vetchý starec, loď reaguje rovnako na každého. Tiež na náraz do brehu či inej lode. 

Strážca háremu. (Všimnite si ako vyjadruje svoje nadradené postavenie alfa samca - riadi loď nohami.)

Náš najmladší kormidelník. Marekovi u spolužiačok táto fotka iste zvýši rating na stupeň AAA.  

Captain je za kormidlom v zložitejších situáciách: v plavebných komorách, pri kotvení, vzbure posádky a pod.

Kolegovia. 

Posádka sa vyvaľuje na palube...

... zatiaľčo lodný kuchár Feri maká pri sporáku.

Hladné krky sa dočkali.

Dámska besiedka. O čom tak asi debatujú? Zrejme si nevedia vynachváliť  fantastických mužov, s ktorými sa vybrali na túto plavbu.

Debatný klub na zadnej palube: za hodinu sa nám podarilo vyriešiť tieto problémy: globálne otepľovanie, rómsku otázku, terorizmus, Krym, Kisku, Putina, Obamu, Harabína, alergie, farmafirmy, gayov a lesby, daňový systém, mafiu, ceny plynu, mobily, TV program.

S kamarátom Ferim sme splavili spolu už pekných pár stoviek riečnych, no teraz už i morských kilometrov.

Hela musela precestovať 800 km po suchu a 200 km po vode, aby sa dozvedela pravdu o svojom mužovi. (Všetci muži sú totiž rovnakí.)

Ostrov svetoznámeho "benátskeho - či muránskeho -  skla", ktoré sa tu vyrába nepretržite 700 rokov. Murano leží len 2 km od Benátok a poznáte ho podľa typického čierno-bieleho majáka.

Tajomstvo výroby skla bolo prísne strážené, už len púhy útek sklára z ostrova sa trestal smrťou. Časom sa vyvinuli rôzne techniky spracovania, no najmä farbenia  a zdobenia skla. V období baroka sa tu vyrábali svetoznáme benátske lustre i drahé benátske zrkadlá so sklenými rámami. Dodnes si výroba skla v Murane zachováva povesť luxusného tovaru. Pre uspokojenie tisícov turistov, ktorí sem prichádzajú, sa však vyrába aj množstvo lacnej bižutérie i figúrok, často pochybnej umeleckej hodnoty. Vždy však medzi nimi nájdete aj vkusné úžitkové, či ozdobné sklo primeranej ceny.

Umelecké výtvory sklárov nájdete aj v exteriéri, čo prirodzene budí záujem nás, profesionálnych fotografov, o snímočku.

Túto sklenú plastiku sme si pomenovali familiárne Zubajda (podľa hrdinky jednej Štepkovej scénky. Kto pozná repertoár RND, vie o čom hovorím.)

Zelovoc - pozor však na zuby, ovocie i zelenina je kompletne z farebného skla.

Našu loď, plaviacu sa po močiarnej pustatine severnej lagúny sme si nafotografovali aj z výšky pomocou kvadrukoptéry s kamerou.

Severná lagúna: kŕdle vtákov ukryté v minilagúnach uprostred kobercov farebných vodných rastlín, rozľahlé plochy vody s brehmi len tušenými kdesi v diaľke, nekonečná stužka kanála, po ktorej sa ticho sunie naša loď, meditatívna krajina mimo hluku civilizácie - to milujem. 

Zvláštnosťou severnej lagúny sú biele volavky. Na našich riekach ich vidieť málo - skôr stretnete volavku popolavú.

Ak pôjdem ešte niekedy na lagúnu, budem chcieť znova Pellestrinu. Krásna loď. (KLIKnite si na obrázok)

Vchádzame do plavebnej komory Cavallino, ktorá nás zodvihne na rieku Sile.

Sile po dvoch kilometroch ústí do mora, no než sa tak stane, máte možnosť zakotvoť v piatich marinach. Vybrali sme si Porto turistico di Jesolo. S údivom sme si uvedomili, že naša loď je najväčšia zo všetkých (15 m) a budí u ostatných skipperov aj patričný rešpekt. (Len nevedeli pomocou našej vlajky na korme určiť, odkiaľ sme - tipovali nás väčšinou na Poliakov či Rusov.) 

Po zakotvení nás po 500 metroch pešej prechádzky čakajú vlny a pláže známeho letoviska Lido di Jesolo, v ktorom je slovenčina druhým úradným jazykom po taliančine. Skvelá bodka za pekným dňom. 

Pozrite si aj III. časť reportáže z plavby.