FOTO: autor + Soňa

Obvyklým východiskom trekov / výjazdov na Machu Picchu je CUZCO. Do Cuzca sa dostanete z metropoly Peru - LIMY špeciálnou leteckou linkou. Let trvá síce len 50 minút, výhľady na zasnežené Andy vás však určite dostanú. Rovnako ako pristávanie na dráhe letiska vtesnaného medzi domy. (Peruánska vláda nedávno schválila projekt nového letiska v blízkosti Cuzca. Doterajšie, uprostred mesta, už vysokému počtu návštevníkov nestačí.)
Pretože Cusco patrí medzi najzaujímavejšie a najnavštevovanejšie lokality nielen Peru, ale i celej Južnej Ameriky, oplatí sa tu 1-2 dní pobudnúť, prezrieť si predkolumbovské inkské pamiatky i kresťanské chrámy postavené Španielmi - trochu sa aklimatizovať na riedky vzduch (3.500 m.n m.), a potom sa vybrať na legendami opradené Machu Picchu, mysteriózne mesto postavené "deťmi slnka" - Inkami.

(mapka: www.statravel.co.uk)
 Ak máte dobrú kondičku, milujete dobrodružné zážitky a ako správny "batôžkar" si viete užiť okrem pobytu v neporušenej prírode aj trochu nepohody, dažďa, námahy, únavy a núdze - skúste Camino del Inca alias Inca Trail, Inkský chodník. Chodník patrí do 40.000 km dlhej siete ciest spájajúcej sídla uprostred Ánd, vybudovanej Inkami. Na trek sa nevydávajte na vlastnú päsť, nahláste  svoj záujem v Cuscu, kde dostanete inštrukcie, a zaradia vás do skupiny s horským vodcom. (Denne pustia na chodník len limitovaný počet turistov v organizovaných skupinách). Trasa začína na 82. kilometri železničnej trate, kam vás dovezie autobus. Trek je náročný - trasa má 40 km - pohybujete sa vo výške 4200 - 2500 m. n m. Chodník má často podobu schodov, terás, traverz, násypov, dokonca tunelov či jaskýň. Okrem skalných úbočí prechádza aj pralesnými úsekmi s orchideami, papagájmi, kolibríkmi, exotickým hmyzom,...  Potrebujete primeranú výstroj: vetrovku, pršiplášť, dobré topánky, stan, karimatku, čelovku, jedlo. Na trase sú však miesta vyhradené na stanovanie, kde sa dajú veci požičať, kde sú napr. bufety, dokonca hotel, sprchy, a pod. ... väčšie skupiny majú svojho kuchára či nosičov. Na Machu Picchu vedú rôzne treky - v trvaní od 2 do 7 dní, vrátane cyklotrás.


Väčšina návštevníkov Machu Picchu sa však na svoje nohy príliš nespolieha. Predstava, že vás nevládneho zanechá vaša výprava uprostred hôr plných divej zveri nie je nič moc. A tak si v Cuzcu nasadnete do mikrobusu ...


... pohodlne sa rozvalíte v kresle a žujúc lístky koky sa kocháte rozzelenalou krajinou, lemovanou horami, z ktorých miestami vyčnievajú zasnežené päťtisícovky. (Pozri vpravo hore a žasni.)

Po priblížení k hrebeňu hôr sa pod nimi objaví mesto na konci tzv. Svätého údolia - Ollantaytambo. Prechádza cez neho železnica, ktorá sleduje tok rieky Urubamba.

Ak chcete (aspoň raz v živote) zažiť atmosféru cestovania v legendárnom Orient exprese, na železničnej stanici v Ollantaytambo vás jeden taký čaká: vlak Hiram Bingham, pomenovaný po objaviteľovi inkského mesta Machu Picchu, patrí do hotelovej siete Belmond. Luxusný interiér a elegantné dekorácie pripomínajú štýl vozňov Pullman z 20. rokov minulého storočia. Ide o peruánsky Orient expres. Žiaľ, Herkula Poirota sme  v ňom nestretli. Práve bol v Európe, v jednej rozvojovej krajine vyšetroval kauzu s exotickým názvom - Gorila (hoci gorily v tomto štátiku nežijú).


Interiér vozňov je replikou svojej historickej predlohy (Pullman).
Vlak "jedálny vozeň" nemá - jedlo nosia čašníci rovno na váš stôl.


Zato môžete zájsť do štýlového baru a dopriať si, čo pečeň dovolí.

Dievčatá na obrázku pijú síce nealko drink, no najobľúbenejší nápoj v Peru je pisco. Vidíme ho na stolíku v pohároch na stopkách. Vyrába sa vypálením fermentovaného hrozna (u nás tomu po dedinách hovoríme "terkelica"). Mieša sa potom s (nespočetným) množstvom prísad: limetka, citrón, ľad, rôzne sirupy, bylinky, vaječný bielok, cukor atď.
Pisco bude zrejme prvý nápoj, s  ktorým sa po príchode do Peru stretnete. Okrem čaju z kokových lístkov, prirodzene.


V hudobnom salóne nám vytvorili píšťalky a gitary domorodých hudobníkov (+ pisco)  skvelú atmosféru. Ide o posledný vozeň vlaku, takže fajčiari môžu využiť ohradenú otvorenú plošinu a zapáliť si.

Najzaujímavejšie pohľady počas cesty poskytuje okolitá príroda. Trať vedie pozdĺž dravej horskej rieky Urubamba. Na svoje by si na nej iste prišli vodáci na raftoch. Myslím, že v určitých úsekoch by mali čo robiť, najmä, ak by bolo po dažďoch.

Urubamba je prítokom jednej z dvoch zdrojníc Amazonky - Ucayali. Napriek tomu, že to má do Tichého oceánu "na skok" stáča sa na západ, ústí do Amazonky, aby po takmer 7.000 km toku amazonským pralesom splynula s vodami Atlantického oceána. Takto si komplikovať život!

Romantickejšie povahy môžu využiť otvorenú plošinu na konci vlaku na fotografovanie.
 

Na strmých skalných stenách okolitých hôr sa dá vidieť naozaj všeličo: napr. tri valcovité "hotely" v stene, visiace nad priepasťou. Lahôdka pre (movitejších) milovníkov adrenalínu.


Konečná stanica nášho Orient expresu je malebné mestečko Aguas Calientes, nad ktorým sa z oboch strán týčia strmé štíty hôr.  

Kečuánci - potomkovia Inkov - aj po 500 rokoch podobní svojim slávnym predkom.
Malá jazyková poradňa:
Ink - obyvateľ Inkskej ríše, 1. pád mn. č. Inkovia, 7. pád mn. č. Inkami / Inkmi (dvojtvar)
inka (s malým "i") - vládca Inkskej ríše, príslušník vládnucej triedy
inkský (s malým "i") - prídavné meno (nesprávne: incký)

Predstava, že na túto 450 metrov vysokú strminu sa máme vyšplhať autobusmi, vzbudzuje zimomriavky. Špeciálne krátke autobusy stúpajú po nespočetných vražedných serpentínach Hiram Bingham Highway až pod vrchol kopca. Po celý čas som sa díval na stráne hory, ignorujúc priepasť na opačnej strane cesty.


Rieka Urubamba kruhovite obteká horský masív Machu Picchu, zovretá v úzkom údolí nezvyčajných strmých končiarov, pripomínajúcich "cukrové homole" v brazílskom Riu. Vľavo za riekou posvätná hora Putucusi.


Ale pokračujme v ceste na Machu Picchu. Po vystúpení z autobusu nasledujú schody...


... a ďalšie schody...


... a ďalšie...
(Na Machu Picchu bola pred časom plánovaná výstavba lanovky - peruánska vláda ju však odmietla - trochu pohybu na čerstvom riedkom vzduchu, s občasným odpadávaním,  turistovi nezaškodí.)
A zrazu ho máme pred sebou ako na dlani! Pohľad známy z pohľadníc a katalógov cestoviek.  Stratené mesto Inkov - Machu Picchu.
(Fotogenický štít, vypínajúci sa nad mestom, nie je Machu Picchu, volá sa Huayna Picchu. Ak teda fotografujete mesto z tohto bodu - vrch Machu Picchu máte za chrbtom).
Tu je: končiar Machu Picchu - podľa neho dal meno Bingham aj mestu. Klíma je príjemná - priemerná denná teplota je okolo 28 st. C. Končiar Machu Picchu je o 260 m nižší, ako náprotivný Huayna Picchu, čnejúci mad mestom. Ste síce vo vysokých horách, no len 13 stupňov pod rovníkom (Slovensko 49 stupňov nad). Končiare sú tu občas zahalené v mrakoch. My sme mali šťastie na slniečko.


"Stratené mesto Inkov" objavil pre svetovú odbornú i laickú verejnosť v r. 1911 historik a archeológ Hiram Bingham, rodák z Havaja. Dovtedy o existencii tajomného mesta kolovali len legendy medzi domorodcami z okolia. Jeden z nich, miestny pastier lám, 11-ročný Pablito Alvarez doviedol archeológa k rozvalinám kamenného mesta, zarastenými trávou a kríkmi, obklopenými terasovitými políčkami, rozkladajúcimi sa medzi vrchmi Machu Picchu a Huayna Picchu. Názov Machu Picchu - v kečuánčine Starý vrch - pridelil  novoobjavenému mestu sám Bingham. Ako sa mesto nazývalo pôvodne, nik nevie. Inkovia totiž nepoužívali písmo.


(Obrázok: Wikipedia.sk)
Vlastne, akýsi druh tajuplného uzlového písma - kipu (alebo quipu) používali. Väčšina bádateľov ho považuje za akési počítadlo založené na desiatkovej sústave, prostriedok na odovzdávanie matematických, či štatistických informácií. Pozostáva z hlavnej šnúry, na ktorej visia rôznofarebné šnúrky z uzlami. Kipu sa vždy odovzdávali s ústnym posolstvom, panovníci mali vysvetľovačov takto odovzdávaných správ. Každá farba šnúrky mala svoj význam. Počty uzlov vyjadrovali pravdepodobne čísla. Kipu zatiaľ nik presne nerozlúštil.


Jedno z mnohých miest, vhodné na meditáciu, s úžasným výhľadom na okolité štíty i rieku v hlbočine. Pretože mesto obklopujú zo všetkých strán strmé priepasti, dostupné bolo len po chodníkoch cez Andy - pešo, alebo nanajvýš s lamami naloženými nákladom (Inkovia nepoznali koleso, nepoužívali ani ťažný dobytok).


Machu Picchu leží v nadmorskej výške 2.430 m. n m., čo je priemerná výška tatranských končiarov. Dýcha sa tu o niečo lepšie ako v Cuzcu, ktoré je o 1.000 metrov vyššie.

Kameňolom - kamene sem boli dopravované z okolitých hôr - akým spôsobom, je záhada.
Návštevu tohto miesta považuje väčšina turistov za splnenie svojho detského sna. U mňa skôr študentského sna - o Peru som sa začal zaujímať až ako študent - najmä vplyvom Dänikenových kníh. Ako dieťa som sa zamiloval do Afriky - prispeli k tomu knihy o výpravách českého cestovateľa Emila Holuba. Paradoxom je, že dosiaľ som na africkú pôdu nevkročil. Aspoň sa mám na čo tešiť. (Napr. veľká hanba je, že som nevidel egyptské pamiatky - hoci sú len na skok - 3/4 mojich známych v Egypte už bolo. Tiež som nebol ani v Ríme / Vatikáne, čo je podľa mňa povinná jazda, hoci som o ňom čítal plno kníh. Uf, je toho priveľa na náš krátky život i peňaženku.)


Obydlia využívajú miestne materiály: kameň, drevo, trávu, liany, vetvy,... .
Okná bez skiel sú pre nás, drobných podomových zlodejíčkov, darom z nebies. 

Domy sú postavené v tradičnom inkskom štýle: z opracovaných kameňov, naskladaných na seba bez použitia malty. Pozoruhodné pritom je, že Inkovia nepoznali železo. Ťažili však zlato, striebro, meď, vedeli vyrobiť mosadz.

Vrch pozadí je, ako sme už spomenuli, Huayna Picchu (Wayna Picchu). Pri pozornejšom pohľade zistíte, že (preboha) blízko vrchola sú vybudované terasovité políčka.

Ďalším prekvapením je, že sa na túto skalnú homolu môžete aj osobne vyštverať: musíte sa však vopred nahlásiť a čakať, kým vás zaradia do malej skupiny so sprievodcom. Denne pustia na horu max. 400 turistov. Ak prídete po 13.00 hod., máte smolu, hore vás nepustia. Lístky sú však rozdané už ráno okolo siedmej, treba si privstať. Musíte mať pri sebe tiež pas, kvôli identifikácii pri vyťahovaní vášho tela z priepasti. Cesta je strmá a úzka, nebezpečná najmä za dažďa, na niektorých miestach sú podporné laná. Občas si vyskúšate chôdzu po strmých svahoch štvornožky. Výstup trvá cca 1 hodinu. Bežný turista ho však zvládne, nejde o horolezecký výkon. Na vrchole je aj malá, dnes už zvetraná stavba, ktorá slúžila ako pozorovateľňa a pozostatky chrámov. Pohľady stadiaľ sú "dychberúce". Sklon stien hory je medzi 70 - 90 stupňami. Zostupová cesta vedie okolo Chrámu mesiaca a jaskýň.


Terasovité políčka mali, podľa archeológov, aj obranný účel.


Strážny domček - celkovo, ochrana ríše Inkov bola dobre zabezpečená, bez vedomia strážcov ste sa voľne pohybovať po krajine nemohli. (Rovnako časom dopadneme aj my, "vďaka" mobilom, osobným čipom, Facebooku, Googlu, NAKA, GPS sledovaniu pohybu áut, priemyslovým kamerám... Neprekĺzne ani myš (okrem ilegálnych migrantov, prirodzene.))   


Domy sú postavené z presne opracovaného kameňa, umne poskladaného (bez malty) tak, aby steny odolali zemetraseniam. Takmer všetky tu stoja - 500 rokov (!) - neporušené. Vyhĺbenina v hornej časti steny slúži na uloženie brvna, tvoriaceho základ strechy.
 

Výstupky na niektorých väčších kameňoch slúžili pravdepodobne pri ich prenášaní pomocou lán. Opracovanie kamenných kvádrov je tak presné, že medzi ne nevsuniete čepeľ noža. Pred staviteľským umením tohto národa sa skláňajú aj dnešní architekti.
Udivuje ich aj dômyselný systém zásobovania mesta pitnou vodou z okolitých prameňov.



Rekonštruované obydlie: stačí do otvorov na bokoch strechy zasunúť vodorovné drevené kmene, pridať strechu zo sena, upevniť ju lianami o konce  drevených "hrád" (aby ju neodniesol vietor) - a môžete bývať.


Chrám Slnka, polkruhovitá stavba s posvätným kameňom, na ktorý sa premietali lúče slnka pri letnom slnovrate. Blízko neho je kráľovská hrobka.


 Chrám troch okien - práve ho čistia od nánosov stáročí.


Svätyňa Intihuatana na skalnej pyramíde - astronomické observatórium na pozorovanie slnka a hviezd. Najvýraznejší a zrejme aj najkrajší objekt mesta. Vpravo rozsiahle hlavné námestie. Na najvyššom bode tejto pyramídy leží posvätný kameň  (Intituatana), umiestnený v priesečníku úsečiek spájajúcich štyri okolité posvätné hory Inkov.


Hlavné námestie. Nenájdete na ňom nijaký hypermarket, len trávu na ktorej sa pasú lamy.


Hlavný chrám Machu Picchu - má iba tri steny vybudované z veľkých, presne opracovaných žulových kvádrov. Bol to najdôležitejší chrám mesta, konali sa v ňom obrady na oslavu najvyššieho z inkských bohov - Wiracochu. Pokles kvádrov vpravo spôsobili zrejme zosuvy podložia, resp. zemetrasenia. Wiracocha  [virakoča] - najvyšší boh Inkov, stvoriteľ neba a Zeme.


Pohrebná skala - mala symbolický charakter pri vstupe do nekropoly Machu Picchu. Vládcov tu pred pohrebnými obradmi mumifikovali.


Kameň Južného kríža - astronomická pomôcka. Tvarom i orientáciou odkazuje na najznámejšie "navigačné" súhvezdie južnej oblohy.


Intihuatana (v preklade: miesto, na ktorom je pripútané slnko) - posvätný, zložito opracovaný kameň, s kolmým stĺpom (gnómonom). Tieň, ktorý vrhal, inkskí kňazi starostlivo pozorovali, aby pomocou neho určili deň slnovratu, kedy sa konal ceremoniál oslavy návratu slnka nad krajinu. Ak by sa tento rituál nevykonal, mohlo by, podľa ich viery, slnko navždy zmiznúť z oblohy. Inti, boh slnka, patril medzi najvyšších bohov Inkov.
Súčasní ezoterici veria, že kameň je silným zdrojom energie: ak si naň položíte ruky, nabije vás pozitívnou energiou; ak patríte medzi senzibilov (resp. šamanov), priloženie čela na kameň vraj vyvoláva stav tzv. rozšíreného vedomia, v ktorom môžete vidieť a ovplyvňovať veci, nám, bežným smrteľníkom neprístupné.   
Do istého času bolo možné na kameň vystúpiť, no keďže ho v r. 2000 firma, zhotovujúca reklamu pre istý pivovar poškodila pádom žeriavu, ktorý kúsok kameňa odbil, je už dnes ohradený šnúrou a platí zákaz dotýkať sa ho. Že som si ja nevzal so sebou malé nenápadné kladivko... 

Pohľad na masív Machu Picchu. Vľavo skaly pripravené na opracovávanie. Hiram Bingham sa pokúsil jednu skalu rozštiepiť pomocou metódy známej zo stavby egyptských pyramíd - liatim vriacej vody do pukliny v nej. Nepodarilo sa. V Egypte áno. (Pozn. V.P.: možnou príčinou je vysoká nadmorská výška - s jej stúpaním klesá teplota varu vody. Na hladine mora je 100 st. C, na Machu Picchu okolo 93 st. C.) 

Posvätná skala - má tvar vrchola neďalekej hory. Pred ňou sa konali rituálne obete Matke Zemi. Inkovia obetovali najmä zvieratá, ľudí len veľmi zriedka. Miesto vraj vyžaruje pozitívnu energiu a je vhodné na meditácie a liečenie.


Posvätná hora Putucusi. Leží na druhej strane údolia, za riekou Urubamba. Výstup na ňu je možný, je však na vlastné nebezpečie. Cesta vedie takmer kolmo hore cez džunglou porastenú strminu, na exponovaných miestach sú rebríky, s občas polámanými stupačkami. Výhľad z vrchola je fascinujúci - ste vlastne v rovnakej výške ako je vrchol Wayna Picchu, na ktorý sa šplhajú stovky turistov. Na Putucusi ste obvykle sami. Na rozdiel od Wayna Picchu sa za výstup na Putucusi neplatí. Strmý chodník na vrchol možno vysledovať na ľavej strane hory. Začína kúsok za nádražím mestečka Aguas Calientes dlhočizným (no poškodeným) rebríkom. 


Legendárne 500-ročné mesto tvorí okolo 1.400 pomerne zachovalých stavieb, pospájaných kamennými chodníkmi a schodmi. Budovám chýbajú vlastne len strechy na báze sena, ináč sú, napriek svojmu úctyhodnému veku, v takmer neporušenom stave. Na zbežnú prehliadku potrebujete min. 2 hodiny. Machu Picchu bolo v r. 1983 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v r.  2007 zaradené (internetovým hlasovaním) medzi "7 nových divov sveta". Žiaľ, patrí aj medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Aj kvôli narastajúcemu počtu turistov - denne navštívi mesto Inkov okolo 5.000 turistov. Odhad pre rok 2018 - 5 miliónov.


Neopracovaný rad skál slúži ako zábrana - za nimi je strmá priepasť.


Stupňovité terasy a oporné múry zabraňujú zosuvom strmých svahov. Aj vďaka nim sa mesto zachovalo v málo narušenej pôvodnej podobe dodnes. Ak stojíte dolu v údolí, mesto však nevidieť. Vidíte len strmé steny. Španielski dobyvatelia ho preto neobjavili, čo ho zachránilo pred zničením. Španieli ničili s obľubou najmä sakrálne symboly a stavby. Veci z drahých kovov roztavili a odviezli do Španielska. Za pár rokov zničili jednu civilizáciu. Zaujímalo by ma, ako tieto udalosti interpretujú učitelia histórie v španielských školách. 

Koka - darí sa jej najmä vo vyšších horských polohách - národná droga Peru - pije sa najmä čaj z jej lístkov, používa sa ako prísada do likérov a čokolád alebo sa žujú priamo čerstvé lístky. Vo väčšine krajín sveta je zakázaná - v Peru nie.

Toto zvieratko na nás zrazu vykuklo zo skalnej štrbiny. Vyzerá ako králik, no králik to nie je. Má dlhý, huňatý chvost, podobný má veverička. Ak viete jeho meno, napíšte do komentára.



S lamami  sa v Peru stretnete často, no na Machu Picchu boli pre nás prekvapením. Boli sem premiestnené kvôli turistom, aby dotvárali kolorit tohto miesta. Inkovia ich totiž už pred stáročiami hojne využívali na prepravu bremien, na vlnu i na mäso. Na obrázku vidíme domestifikovanú lamu krotkú; okrem nej žijú v Južnej Amerike ešte divé lamy guanako, najmä v Chile  a Argentíne. Kvôli jemnej vlne sa chová ešte v Peru druh alpaka.
Komentár pre 18+: Existuje teória, ako sa dostal syfilis do Európy z Južnej Ameriky. Pastieri odchádzali od rodín pásť lamy do vyšších polôh, často aj na niekoľko mesiacov. Svoje sexuálne potreby si v stave núdze uspokojovali práve s lamami, ktoré pásli. Od týchto zvierat sa vraj nakazili a po príchode domov preniesli nákazu na svoje partnerky. No a pretože sa Španielom Indiánky páčili, nešťastie bolo na streche. Po príchode námorníkov domov mala choroba voľnú cestu šíriť sa naprieč Európou. 


Terasovité políčka zabezpečovali obživu obyvateľov. Inkovia pestovali zemiaky (poznali ich vyše 200 druhov), kukuricu, strukoviny, koku... 

Vstupný chodník do areálu ruín mesta otvára pred návštevníkom veľkolepú panorámu zaniknutého mesta. Nazval by som ho "chodník vzdychov" (inšpirovaný Mostom vzdychov v Benátkach). Turisti tu však vzdychajú z celom iných príčin ako väzni v Benátkach. 

 Pozrite si ešte krátke inšpiratívne video podfarbené tónmi juhoamerických píšťaliek Lea Rojasa, multiinštrumentalistu z Ekvádora:
https://www.youtube.com/watch?v=LKYHAgnhgLs

Ak sa vyberiete do Peru a zatúžite pokochať sa pohľadmi na mesto z vrchola Huayna Picchu (Wayna Picchu), pozrite si, čo vás čaká:
https://www.youtube.com/watch?v=WLqH0mHk-kI