‚Ten dnešný sen bol fakt nejaký čudný,‘ pomyslím si, vstávajúc z postele a smerujem do kúpeľne.

‚Čo to mám preboha na líci?‘ pristupujem bližšie k zrkadlu a pohľadom študujem všetkými farbami hýriacu podliatinu. Raster z rovnomerne rozmiestnených bodiek, sprevádzaný po dvoch stranách rovnými čiarami.

‚Preboha, veď to je vlajka USA,‘ prebehne mi mráz po chrbte a v hlave sa mi vybavuje scéna zo sna, v ktorej, ako v akčnom filme letím vzduchom a pravým lícom narážam o embosovaný znak vlajky USA na masívnych sivých dverách.

‚Ale prečo ju mám teraz na líci, keď to bol len sen?‘ neprestávam sa diviť.

Znelka uvádzajúca mimoriadne spravodajstvo ma vyťahuje z kúpeľne a mačacím skokom sa vraciam na posteľ, v ktorej si chcem ešte chvíľku poleňošiť a vychutnať mimoriadne spravodajstvo o šialenom čine nejakého cvoka, na televízore zavesenom nad posteľou.

Dokumentárne zábery zachytávajú momenty z bojového poplachu, kedy na neznámy objekt, visiaci vo výške necelých 300 metrov nad lietadlovou loďou Theodore Roosevelt, pália všetky protilietadlové guľomety z paluby lode.

Lietajúci objekt v tvare disku sa nečakane nakláňa o 90 stupňov, zahaľuje do ohnivej gule, ktorá sa po prvých výstreloch z lode rozplýva v priestore ako šumienka vysypaná do vody.

Na záberoch je jasne vidieť, že aj keď ohnivá guľa zmizla, strely z guľometov sa naďalej, po dobu takmer tridsiatich sekúnd, odrážajú od povrchu neviditeľného sférického objektu, ktorý po sebe ohnivá guľa v priestore zanechala.

Od úžasu takmer prestávam dýchať potom, ako tesne pod nakloneným objektom preleteli dve bojové stíhačky pohotovostnej letky.

‚Veď to je presne moment, na ktorý si živo spomínam zo svojho sna. Dve čierne prilby pilotov stíhačiek, ktoré preleteli tesne pred plátnom, na ktorom som sledoval scénu vysielanú v televízii a zachytenú kameramanom z paluby lietadlovej lode,‘ rozmýšľam nad tým ako je možné, že zábery z môjho sna teraz vysiela televízia.

‚Môže to znamenať len jedno. Môj sen bola reálna udalosť, ktorej som sa zúčastnil, a všetko som videl zvnútra neznámeho objektu,‘ vyvádzam závery z mozaiky reminiscencií na udalosti z dnešnej noci.

Všetko sa to začalo skladaním nejakého hlavolamu pripomínajúceho tri na sebe položené obrovské krabice od pizze, ktoré som držal v ruke, keď som sa vracal do hangáru...

Nakláňam sa cez okraj postele a zmeraviem od prekvapenia potom, ako pod posteľou zazriem tri, na sebe položené obrovské krabice od pizze. Každá je inej farby, presnejšie povedané, vrchná krabica je biela, stredná je čierna a spodná krabica je sivá.

Rekapituláciu uplynulej noci prerušuje neodbytná melódia telefónu oznamujúca, že si na mňa spomenula „Elite Taxi – Annette“.

– Cédric, neviem čo mám robiť. Vraciam sa s obedom do firmy a celá budova je obkľúčená vojakmi so samopalmi. Pred vchodom stoja dve veľké čierne autá s tmavými sklami, bez značiek, – šepká do telefónu roztraseným hlasom Annette.

 – Odnes celý obed do našej kaviarne a čakaj ma vonku pri stojanoch na bicykle, – upokojujem Annette a vyskakujem z postele.

Posuvná brána na hangári sa o necelých desať minút otvára a z jeho útrob vyráža na príjazdovú cestu prudko, bez zastavenia, čerstvo prebudený, dymiaci a rozzúrený Harley, osedlaný Cédricom.

#

Pár minút potom, ako sa Harley so Cédricom zamiešava do premávky na diaľnici smerujúcej do centra Marseille, pristávajú na opustenom vojenskom letisku dve čierne helikoptéry námorníctva Spojených štátov, bez označenia. Z helikoptér vyskakujú vojaci vyzbrojení samopalmi, ktorých nasledujú dve mužské postavy v čiernych oblekoch a s tmavými okuliarmi na očiach.

#

==================================================================================

DMOC za titul Pilot 369 od 1.1.2026: 17,-€ s DPH.