Až si nebo ľahne k mojej tvári,

do lona mi zloží ruky,

dotkne sa mi srdca a

 všetky zmysly zmúti.

Až si nebo ľahne k mojej tvári

chcem sa dotknúť tvojich pier,

len zľahka tak, ako sa dotýka

unavenej duše mier.

Len tak letmo preleť rukou

po lícach ako vetroň

hladí stromy,

ako sa vznáša ponad

stĺpy, domy.

Do duše mi povedz rečou nemých očí,

tých tisíc slov,

kým ma nebo vážne zmočí

dažďom, rosou, hmlou.

Do duše mi pošli noty,

rôznych farieb, dĺžok  a tvarov,

nech zvolajú ako stádo pieseň,

do notových košiarov.

Do duše mi pošli seba.

 Len zábleskom v zlomku času,

nech nie som sám na ceste z neba

bez lístka a bez pasu.