3056
Rudo osobne
Kope vás múza
https://blog.enigma.sk/wp-content/uploads/2017/05/IMG_20170502_181540-1.jpg
17.04.2024 - 14:44
2
15
87

Rudove príbehy 1 - Fenomén

Milí čitatelia Enigmablogu,

keďže som nedávno nastúpila na materskú ževrajdovolenku a moji kolegovia vyjadrili smútok z toho, že už im teraz nebudú chodiť isté pasívne-agresívne maily, ktoré síce pasívne-agresívne občas boli, ale na počudovanie im určitým zvráteným spôsobom spríjemňovali deň, rozhodla som sa vytvoriť pre nich sériu Rudových príbehov - fiktívneho kolegu, ktorý sa stal prototypom zamestnanca, akého žiadna firma nechce mať. A keďže som kedysi bola súčasťou tohto virtuálneho priestoru a spájajú sa mi s ním dobré spomienky, rozhodla som sa podeliť sa o Ruda aj s vami.

Rudo vznikol ako vtipno-motivačná postavička v priestoroch našej kuchynky, ale Rudova história siaha oveľa hlbšie do minulosti – zhruba do roku 2002/2003, keď si študenti jedného nemenovaného, ale o to spektakulárnejšieho gymnázia v malebnom meste Žilina vymysleli imaginárneho spolužiaka občianskym menom Rudo Špalek. Tohto jedinca bližšie neurčeného charakteru a vzhľadu pravidelne nahlasovali pri ranných prezenčkách ako chýbajúceho člena posádky. Rudo chýbal. Chýbal veľa a rád, chýbal s takým zanietením, s akým sa len chýbať dá. Dalo by sa povedať, že chýbanie bolo jeho životným poslaním.

Napriek roli profesionálneho chýbača sa z Ruda nejakým zázrakom vyvinula bytosť dostatočne vzdelaná na to, aby sa stala súčasťou výnimočného tímu ľudí v rovnako výnimočnom korporáte a po rokoch zabudnutia sa dočkala svojho veľkého comebacku za sprievodu ovácií a jasajúceho davu.

Takže, všetci už viete o Rudovej (imaginárnej) existencii, ale kto je vlastne Rudo?

Rudo je ako Santa Claus – nikto ho nikdy nevidel, ale mnohí veria, že existuje. Alebo by tomu aspoň veriť chceli, lebo keď Rudo zmizne z našich životov, dozaista sa stanú smutnejšími a šedivejšími a stratíme motiváciu v dosahovaní tej najlepšej verzie samých seba (Pestujú sa aj v našom korporáte takéto idey?)

Rudo je fenomén. Fenomén je poslovenčený anglicizmus označujúci osoby mužského pohlavia vlastniace fén (zväčša značky Rowenta). Počnúc dobou kamennou až po parnú revolúciu neexistoval žiaden takýto úkaz a i v dobe súčasného technického pokroku ich nie je mnoho. Preto sa tieto jedince dajú označiť čisto náhodne dvojzmyselne ako fenoméni.

Rudo síce nie je vlastníkom vlasov požadovaného množstva, dĺžky a kvality, verí však, že jedného dňa sa ním stane. A keďže mu jeho finančná situácia umožnila zakúpiť si tento vynález nesporného významu a kvality (Rudo pracuje pre CGI, má predsa na to, aby si zakúpil fén), nezaváhal a vieru v zlepšenie kvality svojich vlasov podporil akčným činom kúpy fénu, aby sa tak stal fenoménom dnešnej doby.

Okrem toho, že je Rudo fenomén, je to i mamľas. Mrzutý Agresívny Mizantropický Ľahkovážny Arogantný Sráč. Tu sa dostávame k ľahkému opisu charakterových vlastností tejto jedinečnej osobnosti, ktoré sa však časom môžu meniť a pôsobiť tak motivačne na svojich kolegov. Zmena však nemôže byť príliš rýchla, lebo v deň, keď sa z Ruda stane vzorný občan a zamestnanec, príbehy o ňom stratia svoje nesporné čaro a jeho autorka pravdepodobne s hrôzou zistí, že už nie je o čom písať a bude si musieť vymyslieť inú postavičku. A to už nebude Rudo. Bude to smútok. Smútok temný a nemerateľný... no, radšej na to teraz nemyslime.

Rudo má psa farby čiernej ako svedomie priemerného slovenského politika. Preto ho Rudo nazval Uhlík. Uhlík je čistokrvný bastard s potrebami ľudskými. Znamená to asi toľko, že keď na Uhlíka prídu jeho (skoro ľudské) potreby Rudo s ním musí ísť von či z oblohy praží veľké žeravé teleso vyťahujúce potné tekutiny z miest, o ktorých bežný človek sotva tuší, alebo sa z oblakov valia smršte intenzity tretej svetovej – no prosto radosť mať psa v paneláku. V tom druhom prípade zanecháva Uhlík pri venčení uhlíkovu stopu. Takže ak by sa vás v budúcnosti niekto pýtal, čo to tá uhlíková stopa je, povedzte mu, že ide o zhruba 6 centimetrov veľký odtlačok psej laby v bahnitej pôde, občas vyplnený kalnou tekutinou (rozumej dažďovou vodou s prímesou blata, nie to druhé).

Okrem toho, že za daždivého počasia zanecháva Uhlík v substráte uhlíkovu stopu, deje sa s Uhlíkom ešte jedna vec – Uhlík sa mení na čistokrvné prasa rodu mangalica, akurát klobásy by z neho neboli také chutné. Vtedy Rudo štartuje sprchu a zapína fén – však keď už tento vynález má a srsť na jeho vlastnej hlave je rícka ako židovo páleno (no offense meant), namieri ho aspoň na zviera – a z čistokrvnej mangalice sa razom stáva fenopes.

Takže, dáme si krátku rekapituláciu. Kto je Rudo? Rudo je imaginárny korporátny zamestnanec nie práve závideniahodných charakterových vlastností, bývalý študent gymnázia obývajúci bližšie neurčené bytové priestory (pravdepodobne hlavného mesta Slovenskej republiky), fenomén dnešnej doby s fenopsom menom Uhlík.

Nejaké ďalšie otázky na Ruda? Nie? Tak nabudúce (snáď) pokračujeme...

 

Comments

Pridať nový komentár

Dobrý úvod budúceho (?) románu.

In reply to by Oscar (bez overenia)

Diki, Oscar (podobnosť Tvojho mena s veľkým žeravým telesom na oblohe je, verím, čisto náhodná) za síce stručnú, no za to pozitívnu spätnú väzbu. Či z toho bude niekedy román, neviem, je to skôr zamýšľané ako samostatné blogové rozprávania. Ale čas ukáže, aký potenciál Rudo naberie a co sa z neho nakoniec vykľuje. A či vôbec dačo. Ale budeme myslieť pozitívne, ako len správny korporátny tvor myslieť má. 🙂

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
54
Počet nazbieraných
6, 826
Všetky príspevky od autora

Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť