Toto je pre mňa taká solídna chuťovka. Milujem komplikované príbehy s "dežaví" sú krásne pripomenutie predošlého deja a keď sa podaria (tak ako tebe toto), nádherne zmetú čitateľa.
(Mimochodom, tento príbeh by sa dobre čítal ďalej, hoci neviem čím by ešte mohol prekvapiť :D)
Skrátka, je chválitebná (na "B") :D
Len tak ďalej
Som rada, že sa Ti páčilo.
K tomu "pokračovaniu" - toto je jedna z mála mojich mála poviedok, kde som nemala nutkanie ho písať.
Celé dočítané. A dojem... hm. Neviem to dobre vyjadriť. Ako som spomenula, ten humor a spôsob reči mne osobne veľmi nereže, ale to môže byť len záležitosť vkusu a štýlu. Páčilo sa mi zopakovanie úvodnej scény v poslednej časti, no v niektorých veciach som mala problém sa zorientovať a musela som sa k nim vracať. Tiež som nepochopila, prečo chlapec umrel, keď zásah šípom cítila Bree – alebo ho šíp prestrelil a tak trafil aj ju? Je fajn, že v poslednej časti sa niečo vysvetlilo, no tie odhalenia mi nepripadali až také prekvapivé a čo sa týka samotného záveru, buď som ho nepochopila, alebo mi v ňom čosi chýba... ale všetko ostatné bolo fajn, hoci to vyznieva, akoby toho ostatného už veľa neostalo. :-) Lenže... snáď sa neurazíš, ale myslím, že chápem, prečo táto poviedka v súťaži skončila tak ako skončila. Je to nadpriemerný text, ale chýba tomu určitá údernosť a ten štýl fakt nemusí každému pasovať.
súhlasím s celkovým hodnotením podľa Adhary...
ale môj názor je o niečo pozitívnejší, lebo:
Mne naopak tento štýl aj jazyk vyhovuje. Takže to pre mňa bolo naozaj skôr príjemné čítanie.
S orientáciou som problémy nemal, aj keď je pravda, že čovek nastavený mysľou na iný žáner, by sa mohol strácať.
A čo sa prekvapení týka... Povedal by som, že ich sila je o to menšia o čo väčší počet fantasy príbehov má čitateľ načítaných.
Ale celkovo to hodnotím - subjektívne - ako veľmi dobrý text - tak na 3 až 4 hviezdičky z 5. (asi 7 z 10)
Každá ďalšia časť bola zaujímavejšia a aj záver sa mi páčil. Mňa osobne tretia a štvrtá časť bavili najviac a najlepšie sa mi čítali. Dej mal spád a príbeh krásne plynul. Taktiež chválim začiatok tejto časti, ktorý bol podobný ako začiatok celej poviedky. Ja to hodnotím asi ešte kladnejšie ako predošlí enigmáci, dal by som tomu 8 bodov z 10.
Vyjadrím aj trochu kritickejšie postrehy, nie za cieľom niečo haniť, ale možno s niektorými z nich budeš súhlasiť a pomôžem ti tak stále sa zlepšovať. Samozrejme sú to moje subjektívne postrehy, každý to môže vnímať inak.
Miestami sa mi zdalo, že Bree má trochu neucelený charakter, najmä v tejto poslednej časti pôsobila chladnejšie a omnoho sebavedomejšie, ako doposiaľ. Dej a celkové vystavanie príbehu bolo skvelé, ale osobne mi celkový dojem z tejto poviedky ubral práve fakt, že som sa za celú poviedku nedokázal vžiť s Bree, a tak som poslednú scénu, kde jej hrozila smrť neprežíval asi tak, ako by si si ako autora priala.
Po dočítaní celého diela, by som povedal, že v druhej časti, kde sa Bree a Leith rozprávajú o spoločnosti ich sveta a mocných, je táto pasáž zbytočná, pretože z pohľadu celej poviedky, nepotrebujeme poznať systém tohto sveta. Aspoň pre mňa to nebolo potrebné. Skôr by som tam dal nejaký rozhovor, kde by sme sa dozvedeli trochu viac o Bree, o jej detstve, kde vyrastala, v akých podmienkach atď. Vo svojom komentári v druhej časti som taktiež spomínal, že chlapec Vinod podľa mňa mohol trochu inak reagovať na príchod Bree, neskôr som si tú nereakciu vysvetlil tým, že si jeho charakter chcela vytvoriť inak, ale keďže si ho v ďalšej časti zabila, možno by bolo lepšie, keby tam prejavil city zo straty matky, aby sa trochu viac priblížil k čitateľovi, a tak by jeho smrť možno pôsobila trochu viac emotívnejšie.
Ale ako hovorím, bavilo ma to, príbeh mal spád, zaujímavé rozuzlenia a teším sa na ďalšie takéto krásne kúsky od teba.
Máme doma pterodaktyla. Alebo aspoň občas mám ten pocit.Nie, nedeje sa nič zvláštne. To sa len moja šesťmesačná dcéra zhovára s hračkami. Keď bola mladšia (je nezvyčajné u tak mladého človeka hovoriť o ranejšej mladosti), zvykla vrieskať na korytnačku. Bolo milé sledovať, aké urputné hádky zvádza s…
Zavolali ma na pohovor.Tak ma to prekvapilo, že som v bankomate nechala päťdesiat eur, ktoré som práve vytiahla. Na novú čiapku pre našu šesťmesačnú dcéru a, samozrejme, iné veci. Bežne päťdesiat-eurové čiapky nekupujem.Bola som v obchode a mala som za sebou dosť rušný deň. Akosi nezvyčajne často…
Ľudia sú svine.A kto tvrdiť by chcel čosi iné,je hlupák a naivista.No nemýľte sa, i vo mne taká istásviňa sa skrýva.Viac, či menej živá, predsa je tam,kdesi vnútri driemea ako Adamovo semänarušuje Boží plán.Čo robiť sa dá?(Však podstatné je, či sa chce.)Len otvoriť dvere dokorána vyhnať tie svine…
Neviem, s akým zámerom zverejňujete svoje diela tu na Enigme (alebo hociktorom inom blogu), ale ak túžite po spätnej väzbe, vrelo Vám odporúčam začať si ich komentovať navzájom. ;)Občas mám pocit, že každý len čaká... a potom je možno sklamaný, že nezaujal. Diela pribúdajú, ale komentáre žiadne.Je…
Bree precitla. V izbe bola stále tma, len cez okno presvitala obloha posiata žiariacimi hviezdami. Bola hlboká noc. Všade vládlo ticho. Predsa však... Vyliezla z postele. Niečo ju prebudiť muselo. Podišla k oknu a nahla sa ponad parapet. Na hradbách sa menili stráže. Jemné cinknutie štítu o múr.…
„Zaspal,“ prehodila polohlasne Bree, hľadiac na princa, sediaceho v sedle pred ňou. Chlapec sa počas celého dňa niesol na chrbte vlastného koňa, pár hodín po západe slnka sa však vek podpísal na jeho bdelosti. Ten nebolo možné oklamať. Preto sa rozhodli, že ho Bree vezme k sebe do sedla, a ak sa mu…
„Slečna Bree?“ „Záleží na tom, kto sa pýta.“ Mladá tmavovlasá žena podozrievavo stiahla obočie. „Som Leith. Poslal ma Kyros,“ mladík sa zľahka uklonil. „Ach, Kyros. V tom prípade, áno, som Bree. A tú slečnu si môžeš odpustiť.“ Žena sa viditeľne uvoľnila. „Poď za mnou, tu sa nemôžeme rozprávať. V …
Blodwen otvorila oči. V izbe bola stále tma, len mdlé svetlo mesiaca, predierajúce sa cez okno, zvýrazňovalo tmavé kontúry vecí v miestnosti. Mohli byť tak dve hodiny po polnoci. Váhavo sa posadila na posteli a započúvala sa do ticha. Zvuk, ktorý ju vytrhol zo spánku, sa však nezopakoval. Možno sa…
A že som už dlho nič nevyvesila, prispejem i ja svojou troškou. Tentokrát text piesne, samozrejme, bez hudby. :) R: Je jedna zvláštna republika, kde si kde-kto s kde-kým tyká, kde prihliada sa na hlas ľudu, na sľuby pánov, že zas lepší budú. Je jedna zvláštna republika. Tu si sa narodil, tu…
Túlala sa ovečka s kolobežkou po lúke Celkom novú kúpila, ešte bola v záruke Cítiac silu koliesok, upevnených v ložiskách Nebála sa prekážok, nevnímala žiaden strach Až raz mrcha kamienok skotúľal sa do cesty Takmer stovka neškodných, osudný bol až ten stý Vybité dva rezáky, rozmlátené koleno…
Comments
Pridať nový komentár
Toto je pre mňa taká solídna chuťovka. Milujem komplikované príbehy s "dežaví" sú krásne pripomenutie predošlého deja a keď sa podaria (tak ako tebe toto), nádherne zmetú čitateľa.
(Mimochodom, tento príbeh by sa dobre čítal ďalej, hoci neviem čím by ešte mohol prekvapiť :D)
Skrátka, je chválitebná (na "B") :D
Len tak ďalej
Som rada, že sa Ti páčilo.
K tomu "pokračovaniu" - toto je jedna z mála mojich mála poviedok, kde som nemala nutkanie ho písať.
Celé dočítané. A dojem... hm. Neviem to dobre vyjadriť. Ako som spomenula, ten humor a spôsob reči mne osobne veľmi nereže, ale to môže byť len záležitosť vkusu a štýlu. Páčilo sa mi zopakovanie úvodnej scény v poslednej časti, no v niektorých veciach som mala problém sa zorientovať a musela som sa k nim vracať. Tiež som nepochopila, prečo chlapec umrel, keď zásah šípom cítila Bree – alebo ho šíp prestrelil a tak trafil aj ju? Je fajn, že v poslednej časti sa niečo vysvetlilo, no tie odhalenia mi nepripadali až také prekvapivé a čo sa týka samotného záveru, buď som ho nepochopila, alebo mi v ňom čosi chýba... ale všetko ostatné bolo fajn, hoci to vyznieva, akoby toho ostatného už veľa neostalo. :-) Lenže... snáď sa neurazíš, ale myslím, že chápem, prečo táto poviedka v súťaži skončila tak ako skončila. Je to nadpriemerný text, ale chýba tomu určitá údernosť a ten štýl fakt nemusí každému pasovať.
súhlasím s celkovým hodnotením podľa Adhary...
ale môj názor je o niečo pozitívnejší, lebo:
Mne naopak tento štýl aj jazyk vyhovuje. Takže to pre mňa bolo naozaj skôr príjemné čítanie.
S orientáciou som problémy nemal, aj keď je pravda, že čovek nastavený mysľou na iný žáner, by sa mohol strácať.
A čo sa prekvapení týka... Povedal by som, že ich sila je o to menšia o čo väčší počet fantasy príbehov má čitateľ načítaných.
Ale celkovo to hodnotím - subjektívne - ako veľmi dobrý text - tak na 3 až 4 hviezdičky z 5. (asi 7 z 10)
Každá ďalšia časť bola zaujímavejšia a aj záver sa mi páčil. Mňa osobne tretia a štvrtá časť bavili najviac a najlepšie sa mi čítali. Dej mal spád a príbeh krásne plynul. Taktiež chválim začiatok tejto časti, ktorý bol podobný ako začiatok celej poviedky. Ja to hodnotím asi ešte kladnejšie ako predošlí enigmáci, dal by som tomu 8 bodov z 10.
Vyjadrím aj trochu kritickejšie postrehy, nie za cieľom niečo haniť, ale možno s niektorými z nich budeš súhlasiť a pomôžem ti tak stále sa zlepšovať. Samozrejme sú to moje subjektívne postrehy, každý to môže vnímať inak.
Miestami sa mi zdalo, že Bree má trochu neucelený charakter, najmä v tejto poslednej časti pôsobila chladnejšie a omnoho sebavedomejšie, ako doposiaľ. Dej a celkové vystavanie príbehu bolo skvelé, ale osobne mi celkový dojem z tejto poviedky ubral práve fakt, že som sa za celú poviedku nedokázal vžiť s Bree, a tak som poslednú scénu, kde jej hrozila smrť neprežíval asi tak, ako by si si ako autora priala.
Po dočítaní celého diela, by som povedal, že v druhej časti, kde sa Bree a Leith rozprávajú o spoločnosti ich sveta a mocných, je táto pasáž zbytočná, pretože z pohľadu celej poviedky, nepotrebujeme poznať systém tohto sveta. Aspoň pre mňa to nebolo potrebné. Skôr by som tam dal nejaký rozhovor, kde by sme sa dozvedeli trochu viac o Bree, o jej detstve, kde vyrastala, v akých podmienkach atď. Vo svojom komentári v druhej časti som taktiež spomínal, že chlapec Vinod podľa mňa mohol trochu inak reagovať na príchod Bree, neskôr som si tú nereakciu vysvetlil tým, že si jeho charakter chcela vytvoriť inak, ale keďže si ho v ďalšej časti zabila, možno by bolo lepšie, keby tam prejavil city zo straty matky, aby sa trochu viac priblížil k čitateľovi, a tak by jeho smrť možno pôsobila trochu viac emotívnejšie.
Ale ako hovorím, bavilo ma to, príbeh mal spád, zaujímavé rozuzlenia a teším sa na ďalšie takéto krásne kúsky od teba.