Hľadám si ťa,
toho, čo nádej má,
bez teba sa cítim slabá.
Ale ja nepadnem,
na to som príliš boľavá.
Čakám, kým budem tá pravá.
Povedz, že ma chceš,
povedz, že som tvoja,
povedz, že sa ma nevzdáš,
nie bez boja.
Kiežby som bola nevinným vtákom.
Chcem patriť niekomu,
ako...
ako ruži púčik,
ako kľúču dom,
ako rybe rybník,
ako háju strom,
ako hviezde nebo,
ako ľuďom soľ.
Nechcem mať viac ten bôľ.
Chcem sa cítiť smelo,
aby ma už nič nebolelo.
3126
Kope vás múza
Kde si?
Viac o autorovi
nevyslovené myšlienky – tie, čo sa ľahšie píšu než hovoria
Všetky príspevky od autora
Chápala zamlčané slová,
cit, čo sa v hĺbke schová.
Dokázala čítať z očí,
ostala, kým bolesť neskončí.
Ľudia sa časom menia.
Dopredu však nepovedia.
Stačilo by malý krok spraviť,
alebo sa nechať spáliť.
Bojím sa ohňa, som ticho,
ale čas plynie veľmi rýchlo.
Jej objatie už nehreje,
stratila som aj…
Nemožnosť písať, strata slova,
do lístia sa potajme schovám.
Prvý mesiac, lístie nikde,
tak čakám. Kedy príde?
Príde do malého mesta,
tam, kam ma cesta niesla.
Príde, pomaly padá,
každým dňom som väčšmi rada.
Plné srdce, plné citov.
Povedz mi, kam si zmizol.
Plné oči, plné sĺz.
Povedz mi, alebo…
Verím,
v dotyk, čo hreje,
oči plné nádeje,
spánok divokých snov,
silu obyčajných slov.
Verím,
v silu koreňa,
túžbu spasenia,
úsmev z duše,
krásu ruže.
Verím,
v ticho hôr,
radosti plný dvor,
láskyplnú nostalgiu,
životnú misiu.
Verím,
v lásku z minulých čias,
spojenie, čo drží nás,
seba, teba,
cestu…
Hľadám si ťa,
toho, čo nádej má,
bez teba sa cítim slabá.
Ale ja nepadnem,
na to som príliš boľavá.
Čakám, kým budem tá pravá.
Povedz, že ma chceš,
povedz, že som tvoja,
povedz, že sa ma nevzdáš,
nie bez boja.
Kiežby som bola nevinným vtákom.
Chcem patriť niekomu,
ako...
ako ruži púčik,
ako…
Prosím ťa iba o jednu vec,
prosím ťa, už mi niečo povedz.
Nežiadam od teba pekné slová,
nenechaj ma prosiť zas a znova.
Nežiadam od teba nehu a lásku,
len už zahoď tú prekliatu masku.
Neboj sa, ja ti rozumiem,
prečo nič necítiš, presne viem.
Keby si našiel aspoň jednu vetu,
nemusíš ju kričať…
Nechápeš ma. Šepla ticho, tak,
snáď aby nespočinul jeho zrak,
ona je však jednou z nás.
Nechápeš ma. Povedala v duchu,
zahalená v tajomnom rúchu.
Topila sa v predstavách krás.
Nechápeš ma. Dupla nohou
slabo, ako pierko by padlo vôkol,
Čakala ho v myšlienkach.
Nechápeš ma. Skríkla ticho,…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Každý z nás aspoň raz za život túžil byť niečím iným. Túžba. Odhodlanie podstúpiť riziko – a aj keď možno len na chvíľu – utíšiť smädnú dušu. Presne tak, ako hrozivý vlk, prihovárajúci sa sŕňaťu:
„Kiežby som mohol byť ako ty,“ vysloví vlk, vystupujúc z tmy. Toto sŕňa pozoruje už celé týždne, no…
Nechápeš ma. Šepla ticho, tak,
snáď aby nespočinul jeho zrak,
ona je však jednou z nás.
Nechápeš ma. Povedala v duchu,
zahalená v tajomnom rúchu.
Topila sa v predstavách krás.
Nechápeš ma. Dupla nohou
slabo, ako pierko by padlo vôkol,
Čakala ho v myšlienkach.
Nechápeš ma. Skríkla ticho,…
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
(bux.sk)
Brandenburská brána, Berlín-------------------------------------
Profesor Hans Kluger robí posledné úpravy na uzle svojej kravaty, stojac pred zrkadlom v predsieni svojho apartmánu.
Pozerám sa na svoju zostarnutú tvár v zrkadle a v duchu ďakujem osudu za možnosť stretnúť sa, po…
Chápala zamlčané slová,
cit, čo sa v hĺbke schová.
Dokázala čítať z očí,
ostala, kým bolesť neskončí.
Ľudia sa časom menia.
Dopredu však nepovedia.
Stačilo by malý krok spraviť,
alebo sa nechať spáliť.
Bojím sa ohňa, som ticho,
ale čas plynie veľmi rýchlo.
Jej objatie už nehreje,
stratila som aj…
7. Bolestná minulosť
Harry Brown nikdy nebol typom muža, ktorý by sa páčil dievčatám. Svojou povahou sa nehodil k ostatným mladým ľuďom zo svojho okolia. Mal iné záujmy, iný názor na svet, možno trochu naivnú predstavu o cti a spravodlivosti. Tak sa stalo, že vyrastal a…
Pridať nový komentár