Nemožnosť písať, strata slova,
do lístia sa potajme schovám.
Prvý mesiac, lístie nikde,
tak čakám. Kedy príde?
Príde do malého mesta,
tam, kam ma cesta niesla.
Príde, pomaly padá,
každým dňom som väčšmi rada.
Plné srdce, plné citov.
Povedz mi, kam si zmizol.
Plné oči, plné sĺz.
Povedz mi, alebo radšej mlč.
3128
Kope vás múza
Príde
Viac o autorovi
nevyslovené myšlienky – tie, čo sa ľahšie píšu než hovoria
Všetky príspevky od autora
Chápala zamlčané slová,
cit, čo sa v hĺbke schová.
Dokázala čítať z očí,
ostala, kým bolesť neskončí.
Ľudia sa časom menia.
Dopredu však nepovedia.
Stačilo by malý krok spraviť,
alebo sa nechať spáliť.
Bojím sa ohňa, som ticho,
ale čas plynie veľmi rýchlo.
Jej objatie už nehreje,
stratila som aj…
Nemožnosť písať, strata slova,
do lístia sa potajme schovám.
Prvý mesiac, lístie nikde,
tak čakám. Kedy príde?
Príde do malého mesta,
tam, kam ma cesta niesla.
Príde, pomaly padá,
každým dňom som väčšmi rada.
Plné srdce, plné citov.
Povedz mi, kam si zmizol.
Plné oči, plné sĺz.
Povedz mi, alebo…
Verím,
v dotyk, čo hreje,
oči plné nádeje,
spánok divokých snov,
silu obyčajných slov.
Verím,
v silu koreňa,
túžbu spasenia,
úsmev z duše,
krásu ruže.
Verím,
v ticho hôr,
radosti plný dvor,
láskyplnú nostalgiu,
životnú misiu.
Verím,
v lásku z minulých čias,
spojenie, čo drží nás,
seba, teba,
cestu…
Hľadám si ťa,
toho, čo nádej má,
bez teba sa cítim slabá.
Ale ja nepadnem,
na to som príliš boľavá.
Čakám, kým budem tá pravá.
Povedz, že ma chceš,
povedz, že som tvoja,
povedz, že sa ma nevzdáš,
nie bez boja.
Kiežby som bola nevinným vtákom.
Chcem patriť niekomu,
ako...
ako ruži púčik,
ako…
Prosím ťa iba o jednu vec,
prosím ťa, už mi niečo povedz.
Nežiadam od teba pekné slová,
nenechaj ma prosiť zas a znova.
Nežiadam od teba nehu a lásku,
len už zahoď tú prekliatu masku.
Neboj sa, ja ti rozumiem,
prečo nič necítiš, presne viem.
Keby si našiel aspoň jednu vetu,
nemusíš ju kričať…
Nechápeš ma. Šepla ticho, tak,
snáď aby nespočinul jeho zrak,
ona je však jednou z nás.
Nechápeš ma. Povedala v duchu,
zahalená v tajomnom rúchu.
Topila sa v predstavách krás.
Nechápeš ma. Dupla nohou
slabo, ako pierko by padlo vôkol,
Čakala ho v myšlienkach.
Nechápeš ma. Skríkla ticho,…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
4. Neznámy objekt
Ďalší deň začínal ako obyčajne ranným rozdelením úloh, navyše bez výraznejších zmien oproti dňu predošlému. Len Bishop mal pre dôstojníkov novinky o objekte, ktorý minulého dňa objavili senzory:
„Pane, previedli sme výpočty dráhy telesa a tie potvrdili, že…
Hľadám si ťa,
toho, čo nádej má,
bez teba sa cítim slabá.
Ale ja nepadnem,
na to som príliš boľavá.
Čakám, kým budem tá pravá.
Povedz, že ma chceš,
povedz, že som tvoja,
povedz, že sa ma nevzdáš,
nie bez boja.
Kiežby som bola nevinným vtákom.
Chcem patriť niekomu,
ako...
ako ruži púčik,
ako…
...alebo Ako sa zo škaredého káčatka nakoniec celkom obstojná labuť vykľula.
Po dlhšej dobe som prijala výzvu upiecť tortu. Teda upiecť tortu pre niekoho iného, než príslušníka našej domobrany. Upiecť tortu pre niekoho iného znamená, že by tá torta nemala vyzerať ako Quasimodo.
Si na materskej?…
2. Nejasné podozrenie
Po preskúšaní všetkých obvodov a nakalibrovaní počítačového systému oboch záchranných člnov sa život na stanici vrátil viacmenej do starých koľají. Raketoplán bol vyložený načas a v presne stanovenom okamihu opustil Nedotknuteľnú. A keďže bola posádka unavená z…
Autor: ChatGPT
Smutná včielka
Na lúke ticho, vietor len šepká,
v tráve si sedí včielka už krehká.
Neletí viac, krídla ju bolia,
spomína časy, keď zbierala z polí.
Kedysi kvety k nej samé sa smiali,
dnes sa už mnohé z nich stratili v diali.
Menej je farieb, vôní aj medu,
včielka len hľadí – kam…
(bux.sk)
Brandenburská brána, Berlín-------------------------------------
Profesor Hans Kluger robí posledné úpravy na uzle svojej kravaty, stojac pred zrkadlom v predsieni svojho apartmánu.
Pozerám sa na svoju zostarnutú tvár v zrkadle a v duchu ďakujem osudu za možnosť stretnúť sa, po…
Pridať nový komentár