Najnovšie komentáre
Jasne, že každý má právo veriť čomu chce ... až na to, že keď sa o Tebe napr. rozšíri, že veríš, povedzme tomu, že z bozkávania môže žena otehotnieť, budú sa ľudia pri stretnutí s Tebou tak čudne usmievať, a keď zájdeš, klopkať si na čelo.
Podobne by si ľudia klopkali na čelo, keby stretli človeka, čo verí, že zemeguľa je doska umiestnená na chrbtoch štyroch slonov.
No a s náboženstvami to dopadne (časom) podobne.
(S niektorými to tak už dopadlo - vieš si predstaviť, že by dnes niekto veril tomu, že v Grécku na Olympe sídli družina bohov, ktorá riadi svet? Pozor! - táto báchorka bola voľakedy štátnym náboženstvom, za spochybňovanie ktorého ťa mohli odsúdiť na smrť!)
Rozmýšľala som, či reagovať na Tvoj kometár. A v zásade som dospela k záveru, že tu nechcem rozpútať nejakú búrlivú náboženskú diskusiu... z takých sa mi obracia žalúdok hore dnom. Uzavrela by som to tak, že každý má právo veriť tomu, čo si sám zvolí. Takže v slobode ;)
Podľa mňa na náboženstvá môžeš zabudnúť (minimálne čo sa podmienok týka), sústreď sa na bohov. Napr. samotní kresťania majú bezpočet rôznych vetiev a toho istého boha ako aj judaizmus či islám. Ak ten Boh existuje, tak som presvedčený že bude súdiť podľa svojho presvedčenia, a nie na základe nejakých textov písaných ľudmi, ktorí ho pravdepodobne vôbec nepochopili.
Ja to beriem pragmaticky. Nemyslým že by som bol zlý človek, či úmyselne konal zlo. Pokiaľ existuje Boh, čo má na ponímanie dobra a zla podobný názor ako ja, a bude dobrý (v zmysle že odmeňuje dobro alebo aspoň nekonanie zla), tak snáď prejdem. Pokiaľ má iný meter tak neprejdem, ale chcem v takom prípade vôbec prejsť? Samozrejme za najpravdepodobnejšie považujem že i tak žiaden nie je, ale to je už o inom.
A kontrolovať myšlienky to je úplná totalita. Ďakujem, do takého "raja" nemusím.
No... mne sa to naopak celkom páči. Tým myslím to, ako je to napísané, hoci po obsahovej stránke ma to desí. Aj keď... uvažujem, že to celé bude myslené viac ako obraz, než ako "realita". Myslím tým, či ten chlapec nebol len časťou Teba...
Hmmmm, keď už hovoríš o tých "mentálnych prečinoch".... Jasné, že bojovať proti myšlienkam je ťažšie, než fyzicky niečo urobiť. Ale tam ide skôr o to, či s tou myšlienkou bojuješ, než to, či príde. Myšlienkam prichádzať nezabrániš. Ide o to, ako sa k nim postavíš. To len tak na okraj ;)
Nemyslela som reinkarnáciu, ale tak všeobecne, nejakú ďalšiu možnosť posmrtného života. Asi by som mala mať najbližšie ku kresťanskej predstave, ale neviem neviem. Ak by bolo totiž všetko, čo kresťanstvo hlása pravda, tak už len kvôli tomu, že nie som pokrstená, hurá so mnou do pekla. Čo sa mi teda moc nepozdáva. A ani ďalšie veci - napríklad som síce spáchala smrteľný hriech ale úplne mimovoľne, ani som preň prstom nepohla. Takýto systém sa mi nepáči. Hriechy na mentálnej úrovni by sa mali posudzovať oveľa miernejšie než hriechy, ktoré sú viditeľným skutkom, pokiaľ by sa vôbec mali posudzovať ako hriechy. Brániť myšlienkam je predsa neporovnateľne ťažšie než brániť činom a začínam pchybovať, či s to vôbec dá. Ale je už in téma... skrátka, tak, ako nijaké náboženstvo sa mi nepáči bez výhrad, tak ani nijaká rozšírená predstava posmrtného života sa mi nepáči bez výhrad. Ja chcem vlastné nebo. :-)
Ako sa hovorilo: "Buď pripravený. Vždy pripravený!" :-) Tak ale vážne - myslím že som pripravený lepšie ako v minulosti a asi horšie ako budem v budúcnosti.
Konkrétne ale:
Podsvetie - nikto mi asi nedá striebornú mincu na cestu...
Valhalla - no neviem, nejako mi chýbajú hrdinské činy
Posledný súd - určite som dáke prikázania porušil, nech to rozsúdi on
Reinkarnácia - keďže nevyžaduje žiadne extra predpoklady, tak tu som asi pripravený najlepšie
Zabudnutie - netreba nič moc pripravovať, skončí to aj tak rovnako
Pokiaľ ide o farby pri reinkarnácii, tam pokiaľ viem je iba týchto 6. Ale po výbere farby sa naskytnú ďalšie možnosti ako to upresniť (kontinent či dokonca rodinu pre inkarnáciu), to je však už oveľa ťažšie.
Vo všeobecnosti sú samozrejme aj iné možnosti - nespočet iných mytológií o posmrtnom živote. Úplne som vynechal napr. indiánov, africký kontinent, či našich slovanských upírov. A je bezpočet ďalších. Kľudne napíš nejakú čo sa Ti hodí :-) Pekná možnosť bola v Pratchettovej Zeměploche - každý skončí tam kde sám verí že skončí...
Priznávam, čiarky mi nikdy moc nešli. Keď som bol na strednej tuším zaviedli pravidlo, že už sa môžu písať úplne všade (napr. aj pri a/i), tak by som ich mal asi preventívne všade dávať. Podľa mňa by mali byť povinné len tam, kde menia význam vety...
Nuž áno, to, že je plno rôznych náboženstiev a každé s trochu odlišnými pravidlami, situáciu značne komplikuje. V súčasnosti to už mnoho ľudí má tak, že síce veria v nejakú vyššiu moc, ale tú svoju predstavu nemôžu stotožniť s nijakou oficiálnou predstavou. Lenže tým narazíme na problém:
Hovoríš, že nemyslíš, že nie si zlý človek. Ale kto si o sebe myslí, že je zlý človek? Veľa ich nebude a často sú to paradoxne tí lepší. Každý si myslí, že jeho konanie je správne, lebo v opačnom prípade by tak predsa nekonal. A tak si každý môže nastaviť kritériá dobra tak, ako mu vyhovujú. A ak je náhodou nútený vlastné pravidlá prekročiť, mávne nad tým rukou, že "Boh to určite pochopí". Nemám rada pohyblivé hranice a vágne tvrdenia. Dodržiavať určité všeobecné pravidlá záväzné pre každého za každých okolností by bolo podľa mňa lepšie. No museli by to byť pre každého zvládnuteľné, múdre a všeobecné blaho podporujúce pravidlá.