To je síce pravda, ale aj recesívnu mutáciu je zlé prenášať. Môže prejsť niekoľko zdanlivo zdravých generácií Tvojich potomkov, ale raz sa to stane: do oplodneného vajíčka sa dostanú dve recesívne mutácie a choroba prepukne. Nie, nechcem ani to, aby moje deti boli zdanlivo zdravé, ale v skutočnosti prenášači nejakej dedičnej choroby.

Tehotenské vyšetrenia ani zďaleka neodhalia všetky poškodenia. Nie som si istá, ale tuším, že sa pri nich robí len rozbor jadrového genómu. Na prekontrolovanie tých 3,2 miliardy bázových párov by však potrebovali celé mesiace a aj tak nebudú mať úplnú istotu. Pritom len jediná chyba v 3,2 miliardách môže zapríčiniť napríklad silné vlohy pre rakovinu. Ďalej zostanú absolútne neodhalené mutácie v mitochondriách, ktoré tiež prudko znižujú kvalitu života.

Niekto síce môže namietnuť, že keď dokončím túto školu, budem si môcť v labáku sama urobiť genetické vyšetrenia od výmyslu sveta, ale s mojim talentom dostávať absolútne šialené výsledky by som možno "zistila", že nemám žiadne mitochondrie. :-)

Okrem toho, ja nehovorím len o chorobách, ktoré hneď vidno na géne, ale skôr o rôznych kombináciách génov, ktoré nemusia byť ani poškodené, len ich stretnutie sa v jednom organizme predurčuje ten organizmus na ťažký život. Zatiaľ ani zďaleka netušíme, čo všetko je spôsobené génmi a čo prostredím - vieme síce, že génmi sú vinníkmi v prípadoch, keď sa nejaký problém tiahne z generácie na generáciu, ale aký gén/y to sú, či to môže zachrániť vplyv druhého rodiča a podobne, to je, jak sa hovorí, vo hviezdach.

Vyradiť gény z evolúcie je, uznávam, radikálne riešenie. Ale vždy lepšie, ako odsúdiť X generácií na trápenie a živorenie, aby sa potom vonkajšie podmienky zmenili natoľko, že tie "nanič gény" im prídu celkom vhod. Iste sa v DNA každého človeka nájdu aj "pekné úseky", ktoré je škoda navždy stratiť. Ale myslím, že tých "nepekných" je  mojom prípade viac - proste nevýhody prevažujú výhody.

Myslím, že ten pocit je u nás, nesuverénnych neprofíkov, dosť bežný :) Alebo minimálne nie nezvyčajný.

Ja sa v týchto veciach nevyznám a navyše je to tam napísané dosť komplikovane, ale... pozri si bod 4 pravidiel. Ja to chápem tak, že pokiaľ sa Ti do konca tohto roku neozvú či vydajú alebo nevydajú (prípadne odignorujú, čo je odhadom 99,5 % tamojších prípadov), môžeš to ponúknuť inému vydavateľstvu. Ale môžeš svoje dielo nechať na MT až do okamihu, kedy Ti iné vydavateľstvo zaplatí honorár. Potom ho už musíš vymazať, lebo by si porušila bod 5.

Vždy, keď vidím, že mi niekto komentoval príspevok nesmierne sa poteším a zatajím dych, pretože má opantá pocit, že to bolo určité hrozné a všetci to skritizovali.

Tentokrát som po prečítaní vašich komentárov šťastne vydýchla. Ďakujem! :)

To bude tým, že sa často pýtam, kto je vlastne môj priateľ a prečo nie je pri mne ždy, keď ho potrebujem.

A tieto otázniky vyjadrujem v poviedkach...to mi pomáha byť vyrovnanou osobou :)

To bude tým, že sa často pýtam, kto je vlastne môj priateľ a prečo nie je pri mne ždy, keď ho potrebujem.

A tieto otázniky vyjadrujem v poviedkach...to mi pomáha byť vyrovnanou osobou :)

Mnohé geneticky podmienené problémy sú podľa mňa recesívne, inak by sa asi rýchlo vytratili. Takže to nemusí byť nutne tragédia. Okrem toho dnes už je možný rozbor genómu plodu, keď už by si potrebovala väčšiu istotu.

Nazvať ich nevhodnými, pokiaľ nie sú priamo nezlučiteľné so životom, nie je také ľahké. Ak ich z populácie vykoreníš, tak o ne úplne prídeš. Pritom nikdy nevieš či sa raz v nejakej situácii nebudú hodiť. Napr. je istá genetická "porucha", ktorá je normálne nevýhodná, ale poskytuje imunitu na HIV (tie receptory, kde sa normálne viaže, sú zdeformované).

Práve tá genetická rozmanitosť je to, čo umožňuje populácii sa prispôsobiť. Dnes už čiastočne pomáha i technológia, ale tá ešte dlho nebude na dostatočnej úrovni.

Diskusia môže byť... Klasický literárny umelecký útvar prenechám zväčša spisovateľom. Ja sa skôr snažím o nejaké zamyslenie, a keďže sme na literárnom blogu, tak sa to aspoň snažím písať formou príbehu.

Ale môžeš to brať ako minipoviedku s dvoma koncami ;-)

Ešte niečo mimo témy, čo ma ale celkom zaujíma...: nedávno som uvažovala nad tým, zverejniť na mamtalente jedno svoje dielo, ale odradil ma bod dva v pravidlách, dala by som ho sem celý, ale nedá sa odtiaľ kopírovať, takže len toľko, že tam je napísané, že autor udeľuje vydavateľstvu výhradnú licenciu na knižné vydanie jeho diela.

Znamená to, že keď tam raz niečo dám, nemôžem to už ponúknuť inde? Aspoň kým to nevymažem? Alebo ako to je?

Teda, za fantasmagoristického predpokladu, že iné vydavateľstvo by sa rozhodlo moje dielo vydať. =D

Veru, tých uvedomelých jedincov by mohlo byť oveľa viac a hlavne by sa takí mohli vyskytnúť medzi... ehm... radšej to nechám tak, aby som nevyzerala ako rasistka. :-D

Ja sa neradím medzi vás zdravých. Moje gény sú dosť nanič a zaslúžia si vymretie. Preto svoj postoj uplatňujem na sebe, chcem byť príkladom.

Nemať deti je určite menej kruté ako mať deti, ktoré by sa celý život trápili. A napokon, stavím sa, že ak človek nepristúpi k riešeniu, ktoré aj bude vyzerať trochu kruto, príroda vymyslí riešenie, ktoré bude z nášho pohľadu oveľa krutejšie.