Práve predýchavam šok... dozvedela som sa totiž, že problém, ktorý má hrdinka tohto príspevku, má aj istá mne blízka osoba. Vysvetlenie? Ani ona ho nevie dať... ale bude to vraj niečo s tou nenávisťou k sebe...

Pre mňa takéto konanie stále zostáva totálnym psychopatizmom, ale žiaľ už pre mňa nie je abstraktným "mňa sa to netýka" pojmom... :-(((

Ivo, udeľujem Ti medailu Za statočnosť a odvahu ! Kamarát Vlado by povedal : Wili, si Boh!

Priatelia sú vraj ospravedlnením Boha za príbuzenstvo :))

V tomto prípade narážaš na niekoľko problémov.

1. definícia pojmu Boh

Keďže táto je veľmi nejasná, tak len ťažko možno vyniesť nad ním súd. V prípade bohov, ktorí su jasnejšie definovaní (s konkrétnymi overiteľnými atribútmi), sa dá takmer s istotou prehlásiť že neexistujú - napr. grécki bohovia. Kresťanský boh má však prisúdené také atribúty, ktoré sa prakticky nedajú overiť. Niektoré z nich by mohli viesť k logickým sporom (všemohúcosť), avšak zdá sa že i definíciu tohto pojmu vnímajú mnohí rôzne, a tak nie je jasné, čo sa tým myslí.

2. Neistota poznania

Treba si uvedomiť, že akékoľvek skúsenosti, ktoré majú pôvod mimo vlastnej mysle, sú neoveriteľné. Naše rozhodovanie je pritom založené najmä na týchto skúsenostiach sprostredkovaných zmyslami (či nepriamo prístrojmi), a teda môžu byť mylné. To neznamená, že ich máme zavrhnúť, ale je potrebné si tento limit uvedomiť, inak len klameme sami seba.

3. Neúplnosť logiky

Ako už ukázal Gödel, v logickom systéme ktorý nie je úplne triviálny, existujú tvrdenia ktoré sú pravdivé, avšak sa nedajú dokázať (bez rozšírenia systému o ďalšie axiómy). Toto tvrdenie by mohlo byť jedným z nich (za predpokladu že sa nám ho vôbec podarí formálne zadefinovať).

---

Alebo inak - povedz mi čo to je Boh, a môžme sa baviť o tom či existuje, resp. či to je aspoň teoreticky možné.

Ale nie je viera ako viera. O viere má zmysel baviť sa len vtedy, keď nie sú dôkazy. Ak niekto verí, že Zem je doska na chrbtoch slonov, možno mu to ľahko vyvrátiť družicovými snímkami Zeme. Tu ale nastáva problém, čo je hodnoverný dôkaz, lebo fanatický obhájca zemeplochy môže trvdiť, že tie snímky sú sfalšované...

Naproti tomu sa ale neexistencia Boha nebude dať nikdy dokázať a preto viera v Boha nikdy nevymrie. Časom bude meniť podoby, ale podstata zostane.

Takže tým, čo tvrdia, že zem je doska, ktorú držia sloni, treba pripustiť, že je to možné. A tým prísť o radosť z klopkania si na čelo...

Ale samozrejme. Veriť má každý právo v to čo chce. Konať na základe svojej viery by (podľa mňa) mal mať právo len do tej miery, kým neobmedzuje ostatných. To ale už závisí od konkrétneho spoločenského zriadenia.

Ja sa ostatne nesnažím dokázať existenciu či neexeistenciu bohov. To ani nie je možné. Diskusii o tom, čo je do akej miery pravdepodoné, som otvorený, ale zmysel to má len vtedy, ak obe strany sú ochotné pripustiť obe možnosti.

Ja si práve myslím, že mnoho ľudí (vrátane mňa) koná niekedy i veci, o ktorých si myslia, že sú zlé, alebo aspoň nesprávne. Niekedy pod vplyvom okolia, či z pohodlnosti, vlastného prospechu, neschopnosti sa ovládnuť či rozhodnúť, nedostatku skúseností, atď... Ostatne, keby to tak nebolo, existencia spovedi by bola zbytočná. Skôr podľa mňa ide o to koľko tých vecí je, nakoľko sú vážne, či sa z nich poučíš, nakoľko ich úprimne ľutuješ, či sa ich snažíš napraviť. A myslím si že existujú aj ľudia ktorí to robia vedome, sú zlí aj podľa svojho ponímania, a sú trbárs na to aj hrdí. Dosť veľa asi závisí od toho, akú má človek empatiu a svedomie.

A to že existuje bezpočet rôznych interpetácií rieším práve tým, že buď sú moje dostatočne kompatibilné s potenciálne existujúcim bohom, potom dobre. Alebo nie sú, ale potom asi ani nemám záujem u neho skončiť. Dovedené ad absurdum, nejaký krvilačný vojak bude dúfať skôr v existenciu Aresa, a kľudne u neho skončí. Ak by tam ale bola Afrodita, tak má hold smolu, ale asi by ani nemal o taký posmrtný život záujem...

Inými slovami: bez priateľov ťažko na svete ;)

 O tom gréckom náhodou viem :). Matne si dokonca spomínam, že existovalo aj akési zoskupenie, vyznávajúce nejaké iné "náboženstvo", lebo sa im zdalo absurdné to oficiálne (ako aj bolo) a viem, že (by) bol z toho "prúser", keby im na to prišli. Ale to sú už len veľmi hmlysté spomienky :)

A je fakt, že poznanie sa posúva dopredu, to, čomu ľudia verili kedysi, je dnes už často vyvrátené. Každá doba má svoju úroveň poznania a je zbytočné trieskať si za to hlavu o lavicu. Človek sa snaží mnohé pochopiť, hoci toho nie je schopný. To sme my ľudia. Hľadáme, často ani nevieme, čo (niekto prípadne ani nehľadá). Ale myslím si, že pochybnosti a hľadanie sú čímsi prirodzeným. O tomto by sa dalo dlho debatovať ;)