Najnovšie komentáre
V obdivovanom helenistickom Grécku sa nepovažovalo za nemorálne odložiť nechcené, choré alebo jednoducho "zbytočne" dieťa v košíku za prah domu. Ak ho niekto chcel, mohol si ho zobrať a osvojiť, ak nie - dieťa jednoducho umrelo. Pohľad na morálku sa menil v rôznych spoločnostiach a dobách niekedy neuveriteľnými zvratmi.
Viete o tom, že vo voľnej svorke /rodine/ vlkov panuje mier, spolupráca a harmónia? Vlci síce zabíjajú cudzích, ktoré nelegálne sa potulujú po ich pozemku, ale dojemne sa starajú o členov svojej svorky, včetne mláďat, starých a zranených zvierat. V porovnaní s nimi, v rodine primátov je Sodoma a Gomora. Neviem odkiaľ sa nabral výrok "homo homini lupus est".
Mimochodom, aj ja osobne považujem za nemorálne umelo naťahovať nedôstojné existovanie ťažko psychicky a fyzicky postihnutých ľudí. Hlavne vtedy, ak samotný postihnutý žiada dôstojný odchod zo života, ktorý mu odopierajú.
Úprimne, fiamme, myslím, že veľká časť čitateľov Ťa odsúdila už dávno, keďže Tvoje názory nie sú zlúčiteľné s ich romantickými predstavami o svete.
Nad "protievolučným" konaním modernej medicíny som sa však veľakrát zamýšľala aj ja. Je noazaj iróniou, že kým u hospodárskych zvierat sa dovolí rozmnožovať sa len tým najschopnejším jedincom (neviem si predstaviť, že by niekto krave alebo sliepke liečil jej neplodnosť - proste tam je jediným liekom bitúnok), u človeka je to presne opačne. Genofond ľudstva sa prudko zhoršuje a za pár desaťročí už bude podľa mňa bežné, že každý človek podstúpi aspoň jednu veľkú oparáciu ročne a od útleho detstva bude aspoň na 5 rozličných druhoch liekov, aby vôbec prežil.
Čo s tým? Samozrejme, že nebudeme nechávať starých a chorých umierať, keď ich vieme zachrániť. Napokon, pochybujem, že keby si Ty umieral, hoci by Ti vedeli doktori pomôcť (ale je to neprirodzené až trestuhodné), že by si to prijal s pokojom a utešoval si sa pomyslením na prírodný výber. Ale jedno by sa rozhodne urobiť malo. Tí medicínou zachránení ľudia, pokiaľ sú ešte v reprodukčnom veku, by si mali vstúpiť do svedomia a nemať deti. Nie vlastné. Adoptované môžu mať. Ale zdá sa mi absurdné, prečo niekto, kto trpí veľkými zdravotnými problémami - a zvlášť tí, u ktorých je isté, že sú genetického pôvodu - chcú svoje mizerné gény odovzdávať ďalej. Veď tým vlastne súhlasia s tým, že ich deti budú mať rovnaké problémy, "doprajú" im všetky tie ťažkosti a bolesti, odovzdávajú ďalej chorobnú štafetu.
Sú (boli) spoločenstvá, ktoré starých ľudí jednoducho odviedú do lesa, a nechajú ich tam svojmu osudu (t.j. zomrieť). Tiež sa našli civilizácie, čo bábätká nevyhovujúce "kritériám" hádzali zo skaly.
Napokon, aj istý Adolf mal tendenciu chorých a "menejcenných" (priemyselne) likvidovať.
Vo všetkých takýchto prípadoch to bolo v ich ponímaní "morálne", t.j. slúžiace dobru spoločenstva.
Dalo by sa tiež donekonečna diskutovať o tom, či je "morálne" resp. "správne" zachraňovať pomocou lekárskej vedy slabých, chorých, starých - z hľadiska prirodzeného výberu je to načisto neprirodzený (ba možno až trestuhodný) postup.
Asi ide vždy len o to, ako si daná spoločnosť (ba dokonca aj jednotlivec!) definuje, čo je "morálne". Viem, veľká časť čitateľov ma za túto vetu odsúdi ako hlásateľa zavrhnutiahodného "morálneho relativizmu". Nuž čo,... tak sa mi to vidí...
Otváraš novú diskusiu? ;) Lebo po prečítaní mám akési rozpačité dojmy... že čo tým autor myslel. Ako klasický "literárny umelecký útvar" mi to nepripadá, je to príliš otvorené. Takže diskusný podnet?
Alebo som zas len blondína :D
Tak to si vystihol. :-D Ročné obdobia, veru, tie aj ja rada striedam. V prírode je nespočetne veľa procesov, ktoré potrebujú čas a nezrýchli ich ani sila vôle autora...
Ono vlastne nemusí byť tá rada úplne odveci, keďže má v sebe rozumný dodatok "Ak je to možné". Stačí skonštatovať, že v 99,9 % prípadoch to nie je možné a je to vybavené.
Áno, ale o tom hovorím v podstate aj ja v tejto svojej úvahe. Že nie je dobré opisovať v knihe pridlhé ani prikrátke časové obdobia.
Čo sa týka rád na MT, tak tie by som rozdelila do dvoch skupín: samozrejmosti a hlúposti. Presne tak, teóriou si každý nadaný pisateľ, ktorý je aj vášnivým čitateľom, domyslí. A autorský denník? K tomu len toľko, že u diel do 400 normostrán som si vystačila úplne bez neho a nad 400 ns som si už síce občas napísala nejakú tú poznámočku, ale preboha zďaleka nie VŠETKO! A tá knižka, asi viem, ktorú myslíš, to bude tá, čo sa mi už pri čítaní anotácie chcelo zvracať. :-)
Ale dosť už o ohováraní MT, lebo ak sa rozohním, tak už neskončím a skutočne je to už trošku mimo témy.
V niečom má pravdu - niektoré romány opisujú rok života s obrovskými skokmi... a pritom by bolo možné (alebo skôr lepšie) dať tých pár udalostí do jediného mesiaca, alebo dvoch. Pôsobí to tak...ucelenejšie.
Čo sa týka tých rád...niektoré sú fajn (aj keď o nutnosti autorského denníka ešte stále pochybujem), ale väčšina sú veci, ktoré každý vie, len ich je ťažko realizovať...ale teóriu si pravdepodobne každý, kto už prečítal pár kníh, domyslí. Áno, príbeh musí fungovať, inak z knihy nič nebude. Postavy by mali konať ako postavy a nie ako bábky na šnúrkach...
Radšej si čítam hodnotenia konkrétnych diel, tam sa toho človek dozvie oveľa viac. Aj keď som dosť prekvapená, čo sa ľuďom páči...hlavne jednu knihu, ktorá sa na danej stránke objavila a napokon vyšla knižne je výnimočne mizerná a pripomína mi naivné somarinky, ktoré som písala v trinástich (niežeby som teraz už nepísala naivné somarinky. :) Ale už sú menej naivné). A iné, dobré príbehy mnohých autorov ostávajú nepovšimnuté. Nechápem. :) Ale už som sa rozpísala a odbočila, takže končím. :D
No to hej, skrátiť na mesiac je dosť úsmevné. To vlastne znamená, že ani nie je možné vystriedať ročné obdobia...
---
Samko sa pošmykol na lade, nešťastne padá na hlavu, upadá do kómy.
Pomaly otvára oči. Jarné lúče presvitajú oknom nemocničnej izby, cez ktoré pozoruje prebúdzajúcu sa prírodu.
Tu musím skončiť, svoj mesiac som už vyčerpal :-)
Toto je podľa mňa dosť zložitá otázka. Na jednej strane, je to prosti zákonom logiky, snaha zachovať slabých jedincov v populácii. Veď existuje aj zákon hovoriaci o tom, že populácia je taká silná, aký silný je jej najslabší jedinec. Hoci, nie som si istá, či je tento princíp aplikovateľný i na ľudskú populáciu/e.
Na druhej strane, človek je človekom, nie zvieraťom, preto u neho celkom neplatia princípy, aké platia v zvieracích populáciách. U tých ide o prežitie druhu, a to i na úkor benefitu jedinca. Takže aby prežil druh, slabí jedinci idú bokom. No človek veci takto nevníma. Má hold aj myslenie, ktorého dôsledkom je množstvo iných vecí odlišujúcich nás od zvierat. A v dôsledku toho robí množstvo "nelogických a protievolučných" vecí.
No keďže už máme aj to myslenie, je na nás, aby sme predsa len zvážili, či odovzdávať svoju genetickú informáciu ďalej, je vhodné a žiadúce. Znie to dosť kruto a nám zdravým sa to ľahko povie. Ale rozhodne by to stálo za zváženie. Sú ľudia, ktorí toto ignorujú a stavia na akýsi pochybný benefit pre svoje vlastné ja. No sú aj ľudia, ktorí tento aspekt berú do úvahy. Ja osobne poznám ženu, ktorá má vážne zdravotné problémy (nie natoľko vážne, že by nemohla mať deti, keby chcela), a aj preto sa rozhodla, že si rodinu nezaloží.Je to už na každého osobnom zvážení.
To bolo len na margo Tvojho komentu, Adhara :) Takže nezúfaj, ešte vždy sa nájdu v ľudskej populácii aj uvedomelí jedinci. I keď, asi by ich mohlo byť aj viac :D
Ale toto je podľa mňa naozaj háklivá téma, ťažko zaujať nejaké fixné a objektívne stanovisko. Hoci, keď nad tým tak rozmýšľam, nevyjadrila som sa ani tak k téme, ako skôr k jej nepriamej nadväzujúcej myšlienke. Čo sa tých starých ľudí týka... keď už je raz človek na svete, zaslúži si dôstojný život a dostupnú možnú starostlivosť. A to bez ohľadu na to, či má ešte vyhliadky nejako prispieť k benefitu populácie. A myslím si, že je aj znakom vyspelosti populácie, byť schopným postarať sa o svojich starých a chorých jedincov. Keď to už pojmeme tak biologicky ;)