Tak ja som mal na nich inú taktiku, keď ešte chodili. Ja som ich návrh na diskusiu akceptoval.

Tiež boli na mňa dvaja, ale jeden z nich sa asi obvykle zaúčal, a bol skoro celý čas ticho, takže to bývalo 1 na 1. Po takej hodinke sa začali vykrúcať, že nemajú čas, a už musia ísť :-)

Mne nevadí diskusia ani na ťažkú tému, ale to čo robí smilan nie je diskusia. Tí jehovisti sa aspoň troška snažili, keď zbadali, že ma musia presvedčiť argumentami.

Skúsila si im povedať, že Ti to vadí? Píšeš, že to nerobia úmyselne, možno si budú dávať väčší pozor, ak ich na to upozorníš.

Áno, sú veľmi rozšírené, dokonca nás nedávno učili, že vraj každý človek v sebe nesie aspoň jednu letálnu mutáciu... uf. Chvála génom druhého rodiča, ktoré každého z nás držia pri živote v miestach, kde gény prvého rodiča zlyhali.

Hoci je asi pravda, že keby sme všetkým prenášačom zakázali mať deti, vymreli by sme, napriek tomu takéto odsúvanie hrozby o niekoľko generácií ďalej by sa mi nezdalo férové voči mojim vzdialeným potomkom. Ideálne by z môjho pohľadu bolo, keby si rodičia prenášači nechali len zdravé deti, ktoré nie sú prenášačmi, aj keď to znamená priemerne len jedno donosené dieťa zo 4. Myslím tým prenášačov chorôb, ktoré sú naozaj chorobami za každých okolností. Napríklad si neviem predstaviť, kedy by taká hemofília spôsobila niekomu evolučnú výhodu... ale keby aj, to, čo bude o mnoho rokov, by ma až tak nezaujímalo. Aktuálnejšia je otázka: budú moje deti trpieť, alebo nebudú moje deti trpieť? To je to, čo rozhoduje.

   Ja by som  predsa len za to "Amen" dal ešte jedno P.S. Takéto konštatovania /odporúčania, nabádania k niečomu.../ , aby človek robil to a ono, len vtedy bude tým a tým ... Nepomožem si, ale pripomína mi to zmýšľanie a taktiky Svedkov Jehovových. Zaklopú, dvere sa otvoria, milý pán /poprípade pani/ samozrejme s dieťaťom /na obmakčenie možnej obete/ a začnú podobným textom, ako bol príspevok tam hore.

Vtip:

  Klop, klop.

 "Kto ste!"

 "Svedkovia Jehovovi."

 "A čo potrebujete?"

 "Chceme sa pozozprávať."

 "A koľko vás je?"

 "Dvaja."

 "Tak sa porozprávajte."

   Príznám sa, že som dlho uvažoval nad príspevkom od Smilan, čo tým vlastne autor chcel povedať? Teraz plne súhlasím s Adharou, že podobné "Prevýchovy a nápravy ľudstva" nepatria do týchto blogov. Tých koncov sveta už bolo neúrekom, mýlil sa aj Nostradamus aj Sibyla/Sibila/ aj rozni "predpovedatelia osudov". Ale žiť život len s vedomím, že práve za mojho života nastane deň "D"...? To by sme boli všetci najlepší vo všetkom a svet by bol pozemská rajská záhrada. Súhlasím iba s tým všeobecným tvrdením, že by sme sa mali polepšiť. Každý má svoje "neresti". Prestať fajčiť? Hm. Neviem, či by mi to pri konečnom zúčtovaní nejako uľahčilo situáciu.

  Taktiež nechápem, pečo sa vedú diskusie o takýchto ťažkých témach. Plne súhlasím s komentárom od Fiamme, hľadajme maličkosti vo svojom živote, ktoré možeme zlepšiť, ale len a len pre vlastný dobrý pocit a nie s vedomím príchodu dňa "D". Silan, nájdi mi jedného človeka, ktorí sa polepšil práve kvoli možnému príchodu "Dňu zúčtovania". Možno tak v psychiatrickej liečebni...

P.S. Podotýkam, že som kresťan, veriaci v Boha.

Ono, je to trošku komplikovanejšie. Nejde ani tak o problém v spolupráci. Snažím sa nad to "povzniesť" a prosto to neriešiť, lebo to, žiaľ, riešiť nejde, alebo minimálne (čo je pravdepodobnejší prípad), ja riešenie nepoznám. Mojím hlavným problémom je neúmyselné neustále pripomínanie daných konfliktov, napriek tomu, že to nevyhľadávam (nie som iniciátorom rozhovorov o tom a podobne, vždy sa k tomu dostanem, lebo niekto iný o tom začne, alebo mi nevedomky dá vedieť o tom, čo zas druhá strana urobila a znova mi dvihne adrenalín, napriek tomu, že som bola rozhodnutá to už neriešiť). Takže viac ma vytáča to, že mi to neustále niekto/niečo pripomína, než samotné konflikty (ktoré už ani nie sú tak konfliktmi, ako skôr hradbou niečoho nepríjemného, vzájomne ublíženého).

Máš trošku slabšiu štylistiku, napríklad veľa viet začínaš "A". Celkove, ťažko sa mi to na základe Tvojich opisov predstavuje.

  Vo všeobecnosti spolupráca bude fungovať, ak cieľ je pre obe strany dôležitejší než vzájomná "neznášanlivosť". Alebo aspoň jednu stranu, ktorá sa potom prispôsobí.

  Otázne je, čo Ťa núti k takej spolupráci. V tomto prípade pôjde najčastejšie asi o pracovný kolektív (v tvojom prípade školský), alebo napr. športové družstvo. V takýchto prípadoch by ale mala platiť zásada oddelenia osobného života od pracovného. Problém je ak niekto toto nedokáže - bude ťahať osobné problémy či názory na pracovisko, alebo naopak pracovné problémy do voľnočasových aktivít.

  Recesívne genetické odchýlky sú podľa mňa hodne rozšírené i v "zdravej" populácii. Ak sa raz "rozlúšti" genóm a urobia námatkové rozbory, tak to budú čumieť. Pointa je ale práve v tom, že takto ich udržíš bez toho, aby spôsobovali priveľké škody. A keď ich raz bude treba - sú k dispozícii. Napr. jedna ryba čo prežila chemické zamorenie v dákej americkej rieke, okrajová minorita s génom čo poskytol vysokú odolnosť voči danému jedu, sa zrazu stala kľúčovou na prežite druhu.

  Proste sa nedá tak ľahko zhodnotiť, čo je či nie je výhodné. Napr. vysoká odolnosť na rakovinu niekedy znamená vysokú imunitu - telo efektívne zabíja rakovinové bunky. To je spočiatku výhodné, ale nakoniec človek oveľa rýchlejšie zostarne a nedožije sa vysokého veku, pretože v starobe pribúda poškodených (ale dobrých) buniek, a tá výkonná imunita ich zabíja.

  Gény čo teraz vyzerajú zbytočné, môžu tiež zažiariť pri zmene podmienok. Napr. v Černobyle, kde sa rastlinám perfektne darí, pravdepodobne vďaka aktivovaniu prastarej genetickej pamäti z čias, keď pozemská radiácia bola omnoho vyššia.

Ja ani neviem, či to môže byť precitlivelosť v istom smere. To by platilo v prípade, že by pripomienky daného problému boli len nepriame. Lenže keď ony sú celkom priame. Prosto zakaždým nové a nové barely oleja do môjho pracne udupávaného ohníčka. Nie je to fér. Ale, čo už je, ostatne, v živote fér....

Toto mi už zase niečo pripomína... :-) Aj to neustále vytáčanie sa kvôli niekomu... a ako všade narážam na pripomienky toho konflitku. Niekto by namietol, že sme len precitlivelé daným smerom a také "narážky" by sme si ani nevšimli, nebyť toho konfliktu. Ale ja si hovorím, že toto proste už nemôže byť normálne. V tom musí byť niečo viac. V tom musí byť ujo Murphy! :-D