Toto mi už zase niečo pripomína... :-) Aj to neustále vytáčanie sa kvôli niekomu... a ako všade narážam na pripomienky toho konflitku. Niekto by namietol, že sme len precitlivelé daným smerom a také "narážky" by sme si ani nevšimli, nebyť toho konfliktu. Ale ja si hovorím, že toto proste už nemôže byť normálne. V tom musí byť niečo viac. V tom musí byť ujo Murphy! :-D

Ja ani neviem, či to môže byť precitlivelosť v istom smere. To by platilo v prípade, že by pripomienky daného problému boli len nepriame. Lenže keď ony sú celkom priame. Prosto zakaždým nové a nové barely oleja do môjho pracne udupávaného ohníčka. Nie je to fér. Ale, čo už je, ostatne, v živote fér....

  Vo všeobecnosti spolupráca bude fungovať, ak cieľ je pre obe strany dôležitejší než vzájomná "neznášanlivosť". Alebo aspoň jednu stranu, ktorá sa potom prispôsobí.

  Otázne je, čo Ťa núti k takej spolupráci. V tomto prípade pôjde najčastejšie asi o pracovný kolektív (v tvojom prípade školský), alebo napr. športové družstvo. V takýchto prípadoch by ale mala platiť zásada oddelenia osobného života od pracovného. Problém je ak niekto toto nedokáže - bude ťahať osobné problémy či názory na pracovisko, alebo naopak pracovné problémy do voľnočasových aktivít.

Ono, je to trošku komplikovanejšie. Nejde ani tak o problém v spolupráci. Snažím sa nad to "povzniesť" a prosto to neriešiť, lebo to, žiaľ, riešiť nejde, alebo minimálne (čo je pravdepodobnejší prípad), ja riešenie nepoznám. Mojím hlavným problémom je neúmyselné neustále pripomínanie daných konfliktov, napriek tomu, že to nevyhľadávam (nie som iniciátorom rozhovorov o tom a podobne, vždy sa k tomu dostanem, lebo niekto iný o tom začne, alebo mi nevedomky dá vedieť o tom, čo zas druhá strana urobila a znova mi dvihne adrenalín, napriek tomu, že som bola rozhodnutá to už neriešiť). Takže viac ma vytáča to, že mi to neustále niekto/niečo pripomína, než samotné konflikty (ktoré už ani nie sú tak konfliktmi, ako skôr hradbou niečoho nepríjemného, vzájomne ublíženého).

Skúsila si im povedať, že Ti to vadí? Píšeš, že to nerobia úmyselne, možno si budú dávať väčší pozor, ak ich na to upozorníš.

Ale áno. Minimálne jednému človeku, od ktorého prichádzali podnety často, som sa to už pokúsila vysvetliť. Lenže ani on to vždy "nezvládne" a navyše nie je jedniným zdrojom podnetov. Takže asi mi neostáva iné, len zaťať zuby a bojovať s tým ďalej.