Uprostred londýnskych hmiel, ktoré zavalili Slovensko, som dokončil trojdielnu reportáž z letného Islandu. Oplatí sa začať touto 1. časťou, aj keď ste ju už videli (pridal som do nej obrázky) - na jej konci vás link presunie na zvyšné 2 časti. Ak si nájdete čas na prečítanie komentárov k obrázkom, získate tak základnú predstavu o tomto výnimočnom ostrove. A pravdepodobne dostanete chuť sa tam vybrať. (Skúste CK svet.)

viac takych versov

Ďakujem, že ste sa podelili. Krásne foto, dobre sa to číta a trochu vám toto dobrodružstvo aj závidím - v tom najlepšom slova zmysle.

Pre mňa je istota jednou z najdôležitejších vecí a zároveň aj najfascinujúcejších, lebo sa s ňou stretávame tak zriedka... A isteže je nudná. Ale nudu občas trochu jednostranne odcudzujeme, hoci trebárs mnohé významné objavy a vynálezy vznikli z nudy. Možno nabudúce napíšem ódu na nudu :)

Verše krátke

zdanlivo plné

No niečo mi v nich chýba

Počuj

mňa to mrzí

ale pre mňa to sú také vzdialené obrazy

asi to korešponduje s obrázkom

pocity, ktoré nepoznám

istotu mi nikdy nenapadlo opísať. Pekné obrazy. Pekné. Je pekné nazerať na svet niečími inými očami.

I keď 

naskytá sa otázka

či istota niekedy nie je nudná

Ale v takomto podaní snáď ani nie

Ďakujem. Ale fotky z druhej lode ste si mohli porobiť viacerí.

... ďakujem za pekné fotky, oceňujem, že boli robené aj z druhej lode našej flotily, takže je na nich aj "moja" veľká Olympia. Zábavná bola na nej najmä plavba pod niektorými mostami. Pre menej znalých: Každá loď má svoju prieplavnú výšku - naša Olympia vyčnieva nad vodu 245 cm. Mosty na kanáloch sú zdvíhacie, no keď v niektorom z mostových polí svieti žlté svetlo, znamená to: "Keď sa zmestíš, môžeš plávať aj pod spusteným mostom". No a my sme často plávali aj pod mostami s výškou 250 cm nad hladinou. Medzi loďou a mostom teda zostávalo 5 cm. Jasné, že sme všetci ležali na hornej palube, pretože zdvihnúť hlavu znamenalo prísť o ňu.
Tiež som si pozrel veľkoplošné fotky na Tvojej stránke - sú prekrásne.

... no veď, slovo "pomaly" tu značí, že o 22 dní. "Ešte 22 dní, prosím nezabudni, že sa blíži..." Ale pre nás, školákov, končí leto úderom 24. hodiny, 31. augusta... 
Ináč, v Rejkjavíku je teraz 10 stupňov, ráno o piatej bude 5 a zajtra naobed 10 - skrátka jeseň. (V NR je 24! - pozor, je pred polnocou.) Ale Islanďania tvrdia, že majú len dve ročné obdobia: zimu a veľkú zimu. Teplotne nie sú na tom (aj vďaka Golfskému prúdu) až tak zle, no pocitovú teplotu dosť znižuje vietor - fúka tam stále, človek si darmo ráno urobí pekný účes...