Najnovšie komentáre

V tropickom podnebí južného Slovenska sa mi podarilo dokončiť 1. časť fotoreportáže z Islandu. Ochlaďte sa v priezračných vodopádoch a na mrazivých ľadovcoch. Sopky obchádzajte oblúkom.

Po dlhom čase som opäť zavítal na Enigmu, jedno zo svojich najobľúbenejších miest na internete, aby som sa podelil o pár myšlienok, odložených v šuflíku. Úsmiaty 

Nuž toto je prvá... Dúfam, že jej prečítanie vo Vás zanechá hlbší dojem a možno i vzbudí k zamysleniu.

 

Wau

Pekná reportáž. Neviem, či sa mi podarí niekedy absolvovať túto hrebeňovku, už dlhšie nad tým rozmýšľam, z vášho popisu vyzerá lákavo, teda až na to počasie - zatiaľ som ju niekoľkokrát prešiel len pohľadom počas splavovania Hrona. Nie som príliš aktívny "pešiak", akurát raz som bol na Kráľovej holi - a bolo tam "vznešene" - ale možno len pre mňa, pretože na vysoké kopce leziem zriedkavo. Väčšinou sa plazím len pod 1000 m. (Pred týždňom na Islande na 850 m vysoký sopečný vrch cez snehové polia. V septembri chcem vyliezť konečne na poriadny kopec - sicílsku Etnu, len neviem či sa tam odvážim, občas tam niekto spadne do lávy, alebo sa zadusí... Etna je slušný vŕšok - má viac ako 3000 m. Môj osobný rekord je síce 3000 m Ankogel v Rakúsku, ale to bolo v minulom storočí. Možno si na úbočiach Etny len zaspievam: "Lásko, mne ubýývá sil..." a zleziem dolu...)  
Lezte, kým vládzete a kým Vás to baví. 

Tak to teda neviem. Hoci mám ďaleko od ideálneho písania, narážam na obrovský problém, ak chcem niečo vyškrtnúť, vložiť či pozmeniť, lebo kauzalitou mi to rozbije niečo iné, čo tiež musím zmeniť, to mi ale logikou veci naštrbí tretie, štvrté a ani sa nenazdám a prepisujem celý román. :-) Obyčajne ten rozpad zastavím na úrovni tretieho-štvrtého rúcania sa nejakými záplatami, ale viem, že to nie je to pravé orechové. Filmové adaptácie rovnaký problém, tie ich náplasti na amputovaných dejových líniách sú často zúfalo nedostatočné, krv z nich tečie prúdom. Dobrý román nie je o tom, že nahádžeš nejaké udalosti na kopu. Medzi tými udalosťami by totiž mali byť aj akési súvislosti. A ak tam sú, tak ich nevieš beztrestne škrtnúť.

"absolútnymi nevyhnutnosťami" - vieš, de facto každá vedľajšia línia nie je absolútne nevyhnutná a dá sa vyškrtnúť (čo sa aj často deje pri filmových adaptáciách). A naopak, kdekoľvek sa dá nejaká vedľajšia línia dotvoriť. Či sa tam hodia alebo nie bude vždy len subjektívny názor. Môj názor je, že čím rozsiahlejšie dielo a prepracovanejší svet, tým viac dejových línií a dôležitých vedľajších postáv by malo byť, aby ten svet ožil.

Verím, že vrcholom geniality v písaní je vytvárať atmosféru len absolútnymi nevyhnutnosťami :-) (tj, každé písmenko má pre dej minimálne dve funkcie). Ale inak mi hovoríš z duše, o “zbytočnostiach”, ktoré zbytočnými vôbec nie sú, mám už skoro dokončenú ďalšiu úvahu. Lenže tieto moje úvahy by sa už patrilo prestriedať aj čímsi iným. :-)

Máš dobrú kuchyňu, plnú koláčikov :-).

Pravda, dnes už romantiku dávajú skoro všade, často nasilu len aby tam bola. Aj mňa to niekedy irituje, uveriteľnosť potom ide dolu vodou, a niekedy sa tým hrdina aj znechutí.

Učitelia tvorivého písania sa ale ako obvykle mýlia, pokiaľ tam nechcú mať nič zbytočné, nech čítajú matematické dôkazy (čo je inak tiež zaujímavé čítanie)! Tie "zbytočné" veci dotvárajú svet, atmosféru, len to s nimi netreba prehnať.

Ako niekto mimo akejkoľvek sociálnej skupiny a ten, kto sporadicky a viac-menej ambivalentne zatúži po uznaní, Ti prejavujem uznanie za tento článok. Okrem iného je aj presne mierenou fackou. Takmer súhlasím.

k článku Štvorka

Prvá polovica básne je pre mňa taká suchá a nepresvedčivá. Od "Štvorka dnes ide tunelom" sa mi to páči. Tá najdlhšia strofa sa mi zdá celkovo najlepšia, tou si zabil, to si Ty a Tvoja kvalita. Teda až na ten posledný voľný verš. Niežeby prekážal, ale do istej doby u Teba nebol typický.