Najnovšie komentáre
Pozri napr. aj pri prednáškach z fyziky som nie vždy pochopil všetko, ale i tak ma zaujali (apoň tie časti, čo som pochopil). A podľa mňa len málokedy pochopíš všetko presne tak, ako to autor myslel (obzvlášť v beletrii a ešte viac v poézii či lyrike) - a čo.
Áno, podobné tam máš. A áno, moje je pohnané do extrému aby som zdôraznil pointu, ale i v rámci tunajšej krajiny sme ľudia veľmi rozdielni, veď pozri len na nás dvoch.
Nuda/nevtiahnutie podnecujú úlet myšlienok inam. Ale i keď ťa to vtiahne, tak to hrozí - veď dobrý román by mal byť aj námetom na zamyslenie, a pri tom zamyslení (počas čítania) sa neraz myseľ zatúla.
Ako môže preboha zaujať kniha, ktorú človek nepochopí, ak teda vie, že nepochopil? (Ak nevie, o tom nižšie.) Ja si na žiadnu takú nespomínam a logicky to nedáva žiadny zmysel. To nie je pesnička, kde netreba vedieť, o čom sa spieva, vlastne nevedieť to mnohým piesňam skôr pridáva na hodnote. :-)
O príčinách nepochopenia niečo podobné píšem aj ja. Problém je však v tom, že nepochopenie mojich textov neprišlo od Severokórejčana, ani od Eskimáka. A inak nábožensky orientovaní ľudia skôr zvyknú odmietnuť obsah či naštvať sa, ale nie nepochopiť.
Keď už ani čitateľ nevie, že nepochopil, je to veľmi ťažký prípad. :-) Vlastne ten spomínam ako tretí z rozličných typov nepochopenia.
O zapamätaní si v úvahe píšem tiež, je jasné, že keď človeka text nevtiahne, tak sa mu myšlienky túlajú inde a nepamätá si. Ja ale hovorím o prípadov, kedy čitateľom vypadlo pár podstatných „detailov“ v knihách, ktoré vychvaľovali do nebies. A nemám dôvod pochybovať, že by tá ich chvála nebola úprimná.
"Nepochopenie je katastrofa." - nie nutne, ak kniha napriek tomu zaujala.
"Kde hľadať príčiny nepochopenia?" - podľa mňa základná príčina je v tom, že ľudia sú rôzni, s rôznymi hodtnotami, názormi, vedomosťami, skúsenosťami, pocitmi, náladami atď. Rovnakú vec rozliční ľudia vnímajú rôzne, čím zložitejšia konštrukcia/myšlienka, tým nemožnejšie je zapisať ju aby to každý pochopil. Ako extrémny príklad - daj tunajší text prečítať niekomu zo Sev. Kórei, subsaharskej Afriky, či Eskimákovi, pravdepodobne budú tápať a nebude to len tým, že nikdy nevideli trolejbus. Náboženstvá (či svetonázory všeobecne) tiež hrajú obrovskú rolu - tú istú knihu bude inak vnímať historik, filozof, teológ, veriaci, pohan (veriaci v iných bohov), ateista.
"Čitatelia v tom majú jasno: obviňujú autorov." - to ťažko, veď tí čitatelia ani nevedia, že to nepochopili :-). S výnimkou zle napísaného odborného textu som autorov myslím nikdy nevinil.
"Označiť čitateľov len preto, že nepochopili, za mentálne retardovaných" - takému treba dať prečítať prednášky z časticovej fyziky či vyššej matematiky :-).
"Ak napíšete do knihy plač! alebo smej sa!" - píš divadelné hry, tam sa to nejako takto robí :-).
"ktorú si čitateľ po prečítaní nepamätá." - to žiaľ nebudeš mať celkom pod kontrolou. Čím napínavejší text a čím viac čitateľa vtiahne (ale každá kniha má aj pokojnejšie pasáže), tým väčšia šanca že sa to nestane. Ale mnohokrát som sa pri čítaní pristihol, že na konci odstavca či nebodaj strany netuším, čo som vlastne čítal, hoci som prečítal každé slovo. Stáva sa to, keď mozog zrazu začne seldovať nejaké iné myšlienky/konštrukcie - napr. preto, že text naštartoval nejakú myšlienkovú asociáciu alebo nápad, a hoci oči čítajú ďalej, hlavné myšlienky prúdia inde. Keď si to uvedomím, tak sa rozhodujem, či to prečítam znovu - niekedy áno, ale častokrát si poviem, že tam zrejme nič kľúčové nebolo (keďže to zväčša nastane v nejakej kľudnej, napr. opisnej pasáži), a tak mi môže niečo prekĺznuť.
Už by to malo na kliknutie reagovať. Ak nie, pokúsim sa vymyslieť vírus, ktorý na počítačoch ľuďom deštruuje program Picasa.
Ahoj Vlado, rád by som si pozrel fotky z vašej akcie, ale po zaregistrovaní sa v službe google som sa nedostal k tvojmu albumu, lebo nemám súhlas vlastníka albumu.A ešte jedna prosba, ak máš zopár fotiek Feriho motorovej Orlice, pridaj i tie. Vďaka.
Bola som dlhšie v rodine u môjho strýka.
Majú úžasné hlášky.
Keď sesternici niečo spadlo, zakričala do inej izby, kde mala maminu, že: "To bola fyzika!" :D
Túto vychytávku som už využila aj ja a mala úspech :) miesto kriku smiech :D
Viete čo? Vykašlite sa na to, aj tak je malá pravdepodobnosť, že sa vám niekedy podarí dokončiť knihu, nieto ešte nájsť vydavateľa a nedaj boh nejakých čitateľov... Choďte radšej do politiky a omnoho jednoduchšie sa stante ďalším dementným prezitentom.
(alebo) Rovno zabudnite, že by ste niekedy so svojim výplodom boli aspoň z tretiny taký úspešný ako J.K.Rowlingová alebo Jo Nesbo. Uvedomte si, aké nuly ste! Nerobte sebe a svojej rodine hanbu. Zabudnite na písanie a nájdite si prácu za kasou v Bille, niekde na stavbe alebo kde... :D
Úžasné povzbudenie toto... Myslím si, že nikto nevie do čoho ide, lebo keby vedel, nebolo by ich toľko a to málo, čo by sa o niečo snažilo by z princípu neuspelo lebo podľa zvyšku spoločnosti je to nemožné...
Asi budem za zdrbávača a kata, ale nedá mi nevyjadriť sa, keďže v poslednom čase sa na Enigme naozaj málokto vyjadruje k máločomu.
Nuž, opäť to na mňa pôsobí nesúrodo ako nejaký výkrik do tmy, ktorému sa neunúvaš dať literárnu formu. Ani gramatickú, aby som bola úprimná. Zverejniť dielo bez diakritiky je však neúcta voči čitateľovi.
„A podľa mňa len málokedy pochopíš všetko presne tak, ako to autor myslel...“ Čo mi tým naznačuješ? :-) Ale vážne, ak sa mi niečo v knihe páči, tak som si takmer istá, že vložiť to tam bolo aspoň jedným z úmyslov autora. Možno mal úmyslov aj viac a ja som zachytila len tento jeden. Ak tam čitateľ nájde niečo, čo tam autor vedome nevložil, musí ísť o veľkú domýšľavosť čitateľa alebo veľkú zhodu náhod.
„...i v rámci tunajšej krajiny sme ľudia veľmi rozdielni...“ A toto tam mám tiež. :-) A napriek tomu máme napríklad aj my dvaja nejaké spoločné obľúbené knihy.
„Ale i keď ťa to vtiahne, tak to hrozí - veď dobrý román by mal byť aj námetom na zamyslenie, a pri tom zamyslení (počas čítania) sa neraz myseľ zatúla.“ To je fakt. Ale keď sa ja osobne začnem túlať, prestanem čítať. V okamihu, keď mi čosi dopne, často aj listujem dozadu. Navyše sa nazdávam, že dobrý autor vie jednak pritiahnuť pozornosť späť, keď treba, a jednak nenakladá čitateľovi viac než vie v jednej chvíli stráviť. Takže po zamyslení by malo nasledovať niečo, kde veľa rozmýšľania a pozornosti ani netreba. Ale to je iba taká moja hypotéza.