Ahoj, záhadný neznámy – alebo známy? :-) Maťov poznám viacero, ale na základe tohto príspevku si ťa neviem ako žiadneho z nich zaradiť… no neva, zatiaľ,… Jasné, že sa môžeš spýtať. Mala som vtedy šestnásť, čo som chcela spomenúť v druhej, záverečnej časti tohto strhujúceho príbehu. :-) Ďakujem.

A to som ešte váhala, či to hodiť sem, alebo len na moju súkromnú webstránku, lebo nemám pocit, že by tu niekto z (ozývajúcich sa) čitateľov bol na populárnu vedu či na súhvezdia. :-)

Díky za článok. Pre mňa je jeden z tých zaujímavejších od teba (tých blogoidných), ak nerátam kope vás múza príspevky. Veľmi zaujímavé čítanie. Udržiaval si ma v napätí, lebo dej graduje, skoro ako v hobbitovi :D Ak sa smiem spýtať,m počty mi moc nejdú - koľko si mala cca rokov, keď celé toto súhvezdné úsilie začalo?

A na koniec ešte dodám - strašne obivujem ľudí, čo majú takúto vytrvalosť a trpezlivosť, ako ty. Že si idú za svojim. I keď v podstate vieš / vieme, že kniha asi nebude blockbuster. Proste to žeriem. Chcel by som niekedy byť v niečom taký vytrvalý.

To bolo čo??! :D

Akože. Celý čas som nevedela, čo si o tom myslieť. Áno, ako hovorí Adhara, na vtipné málo vtipné, na vážne málo vážne. Skôr mi to príde ako odstrel, je z toho zjavné, že to vážne nebolo, resp., bolo to tak nereálne, že každá normálna baba to musí vedieť. Na druhej strane, veľa báb kopu takýchto nereálnych sračiek číta.

Bolo to strašné!!! :D Nie po formálnej, ale po obsahovej stránke. Asi ma viac zaráža, že si to napísal ty, aj keď viem, že si sa na to chystal. Ale je to strašné :D Kokso. A ten záver? Že brat? WTF? Tým si to už úplne zabil. Toto som fakt nepochopila :D

Heh :)

Návrat prózy a hneď "poviedka" pre ženy. :D

Ta. Genézu to malo takú, že to chcelo byť zo začiatku vážne, ale potom som zistil, že to úplne vážne nedokážem. Tak to tak dopadlo.

Neviem, aký postoj k tomu zaujať. Nie zle napísané, ale ak to mal byť vtip, tak primálo vtipné, ak seriózny pokus, tak primálo seriózne. Každopádne sa však teším z návratu prózy na Enigmu. :-)

Netreba váhať pridať komentár aj k staršiemu článku, zvlášť keď jeho autor je ešte aktívny. :-) Držím Vám palce a ďakujem za gratuláciu. Áno, niektoré moje knihy sa už zo šuflíka dostali.

I keď tento článok už nepatrí medzi práve najaktuálnejšie, niečo ma hryzie do päty a núti ma vložiť tu komentár. Komentár, ktorý možno nebude mať tak celkom zmysluplný podklad ale verte mi, nemyslím to zle. Dokonca vás ani nechcem ukracovať o čas, ktorého ma dnes každí tak málo. 

Mám len trinásť rokov a musím sa priznať, že po vydaní vlastnej knihy túžim už nejeden rok. Píšem už od mala, vlastne ani neviem, kedy som začala. Raz som mala tú česť byť ocenená cenou nejakého spisovateľa, Rudolfa Dobiáša (pravdupovediac ani netuším, kto to je). Nikdy som nečítala nijaké jeho myšlienky vložené medzi stránky a nekonečné riadky zosúladených slov. A ocenenie mi do rúk vkladal pred piatimi a možno až siedmymi rokmi. Ale k veci.. Nepozerajte sa na mňa tým ironickým a možno zdesením výrazom tipu "Máš trinásť! Kde ti rozum lieta?". Chcem vám naozaj predložiť uznanie. Páči sa mi váš článok ale dokonca ani ten ma neodradil od môjho sna. Možno nebudem úspešná spisovateľka, možno o mne ani nikto nikdy nebude počuť. Jedno je však isté, ten pocit, že držím v rukách pevný súhrn listov na ktoré som vryla svoje pocity a mesačné úsielie prosto zažiť chcem. 

Vraj už vaše knihy nazostali na pospas šuflíku. Tak to vám gratulujem! 

Ďakujem Adhara. Súhlasím s tebou. Niektoré kravy sú fajn.

Zaujímavý spôsob podania začiatku. Páči sa mi aj záver. Už dávno mi napadlo, že nazývať niekoho kravou je dehonestácia pre tieto milé zvieratá. 

Áno, bez konca bude horšou, i keď nie úplne zlou knihou. Zapletanie bez rozpletania je omnoho jednoduchšie, aj keď uznávam, že zložitejšie než napísať knihu, ktorá by ani len nevzbudila zvedavosť na rozuzlenie. Ja som toho názoru, že súčasný stav dosť mení pohľad na veci minulé vrátane ich hodnoty.

Ujo Word tvrdí, že v rámci môjho zatiaľ najobsiahlejšieho v podstate spojitého príbehu som už zapísala 1100 strán. Síce to nie sú tisíce v množnom čísle, ale prvú tisícku som už dala!