Nikdy nezamýšľala - potom sa trafil do tvojej predstavy o svete a bola si schopná jeho víziu prijať. Bolo to nejakým spôsobom v súlade s tvojim svetonázorom, skúsenosťami.

Čiže ak nás zajtra zničí obrovský meteorit, Hra o tróny ostane zlým dielom, lebo bude nedokončená? Myslím, že objektívna pravda takto nefunguje. To čo už existuje je proste dobré - bez ohľadu na to, čo ešte príde. Koniec môže urýchliť a príliš zjednodušiť, proste domrviť, prvá časť i tak ostane jednou z najlepších kníh tohto žánru.

"načase, aby som niečo také napísala ja. :-)" - no veď čakám, hor sa do toho! :-)

Druhí neviem, ale ja som sa zmeniť dala. :-) No ja neviem, v čom by mi 1984 dávalo za pravdu, nikdy predtým som sa nad totalitným režimom nezamýšľala a nemala som naň názor. Tak ako sa mi tá kniha mohla páčiť?

"cieľová skupina" – vo fikcii akceptujem kdejaké bytosti, akurát som dlhodobo znechutená z toho, ako ich autori považujú za lacný pútač pozornosti (podobne ako erotické scény). Takisto napísať mystérium je ľahké, ale všetko uspokojivo vysvetliť, to je umenie. Viem, že niekomu stačia ľahké veci (ľahké aj v iných ohľadoch), ale nám fajnšmekrom nie. “Hra o tróny (kniha) je a zostane dobrá, i keď už žiadnu ďalšiu časť nenapíše.” – no tak s tým nesúhlasím, nech si ma Martin (nie Ty :-)) neželá, ak už nenapíše ďalšiu časť! Stiahnem zo stránky svoje dobré recenzie na ňu! :-) “Nespomínam si na nič rozsiahle, čo by bolo nejako uspokojivo ukončené. “ – už je načase, aby som niečo také napísala ja. :-)

1. Netvrdíš náhodou, že ľudia sa zmeniť nedajú? Nemusí to byť čo chceš, ale to, čo ti dáva za pravdu. 1984 nastavilo zrkadlo totalitným režimom, ľudia boli s myšlienkami románu stotožnení. Nie, nechceli žiť v totalite, ale takto si predstavovali jej nebezpečenstvo (kniha im dáva za pravdu). Diktátorovi protirečí, u neho obľúbená nebude (zakáže ju, dá ju spáliť)

2. Áno, to je veľmi individuálne, sto ľudí sto chutí.

"cieľová skupina" - skúsim teda inak - keď sa ti nepáči a netušíš prečo, jednoducho ti nedáva za pravdu, napr. tvrdí že existujú malí zelení mužíčkovia :-).
Chyby/nelogickosti nepovažujem za otázky. "únosný počet" je individuálny. Niekto chce všetko vysvetlené, iný si radšej ponechá trocha tajomna. Vysvetlenie nevyhnutne naštve časť čitateľov, mystérium si každý vyloží podľa seba (viď bod 1.) a môže byť spokojný. Navyše rozprúdi špekulácie fanúšikov vďaka čomu dielo ďalej "žije". Podľa mňa Hra o tróny (kniha) je a zostane dobrá, i keď už žiadnu ďalšiu časť nenapíše. Voľakedy som i ja mal rád všetko vysvetlené. Ale keď je dielo naozaj dlhé (tisícky strán), tak to asi k spokojnosti nejde. Nespomínam si na nič rozsiahle, čo by bolo nejako uspokojivo ukončené.  Preto mi čím ďalej tým menej prekáža koniec otvorený.

Vďaka za názor. Ja dúfam, že sa tým dôvodom dá prísť na kĺb, hoci budú asi pekne spletité...

Nesúhlasím, že by to boli rozdielne kategórie, pretože spolu úzko súvisia. A nesúhlasím ani s ostatným. :-)

1. Ak by toto platilo, potom by nejestvovali knihy, ktoré človeku zmenia život, rozšíria obzory, ukážu nový pohľad na vec. Takisto by nás nemohli zasiahnuť a pobúriť niektoré diela. Napríklad 1984 od Orwella určite nezobrazuje svet, aký by som chcela, ktorý zodpovedá mojim predstavám, morálke a podobne, ale páčilo sa mi to, je to silná kniha.
2. Toto rozoberám priamo v článku so záverom, že to o ničom nevypovedá. Kto/čo rozhoduje, čo je napínané a vzrušujúce? Kto/čo rozhoduje, čo sú silné emócie? Pre mňa je dostatočne napínavý a vzrušujúci aj realisticky spracovaný kozmický let, iný nad ním bude ohŕňať nos až do chvíle, kým sa tam neobjaví niečo malé zelené s anténkami na hlave. Pre niekoho sú silné emócie hrozba zničenia sveta, láska sama osebe a podobne, ja sa nad tým len uškŕňam, lebo je to pre mňa stokrát obohratá platňa a prejedený pokrm. A napriek tomu sa nájde mnoho diel, kde sa ja o „oni“ (tá masa navôkol) zhodneme, že to bolo dobré.

Počúvaj, neštvi ma strašiakom menom cieľová skupina. :-) A tými otázkami som nemyslela nejaké posolstvá v knihe a tak, ale skôr potenciálne nelogickosti, elementárne chyby v uvažovaní postáv a podobne. Knihu, ktorá vytvorí bezpočet nezodpovedaných otázok, totiž napíše aj mačka prechádzajúca sa po klávesnici (z výsledku tiež nevieš, kto, čo a prečo). Dobrá kniha však môže nechať nezodpovedané otázky len v únosnom počte a na správnych miestach.

Ja sa prikláňam k tomu, že sa skrátka nedá jasne definovať, prečo sa nám niečo páči a iné nie. Podľa mňa je to tak aj s hudbou. Mám obľúbený istý žáner, no stane sa mi, že si niečo vypočujem a hovorím si: prečo nemám túto skladbu rada? Je to predsa môj štýl. Myslím, že z takej skladby na mňa nejde žiadna energia, žiadna emócia. A nie je to tak aj so sympatiami medzi ľuďmi? Buď to tam je, alebo nie je a ja netuším prečo.

Rozoberáš dve rozdielne kategórie.

1. Čo sa nám páči

Spracovanie určite hrá rolu, ale podstatné asi je, že chceme počuť to, čo zodpovedá našim predstavám (o svete, morálke a pod.). Ľudia chcú počuť to, čomu veria, a selektíve príjmajú veci, ktoré ich predstavu podporujú, a odmietajú veci, ktoré ju popierajú.

2. O čom chceme čítať

Tu je to zrejme individuálne. Môže ísť o veci, ktoré by sme chceli zažiť, ale nemôžme (napr. ten let do vesmíru). Príbehy so silnými emóciami (horor, vojna, slaďáky). Napínavé vzrušujúce veci, ktoré by sme ale v skutočnosti zažiť nechceli, a tak ich prežijeme aspoň sprostredkovane. Atď.

A trocha konkrétne:
"je to zlé, ale netuším prečo" - nie si cieľová skupina :-).
"otázky, ktoré sa mi vynárajú pri čítaní v hlave, nie sú ignorované" - zasa len tvoja preferencia. Mnoho kníh je aj o tom, aby otázky kládli. Mne osobne nezodpovedané otázky, otvorené konce, príliš neprekážajú.

Prijemne osviezenie spomienok na vydarenu dovolenku ...

Cez okuliare? Wow, to by mi teda nenapadlo. Musel ich mať parádne čisté.

Braňo urobil spomínaný záber tak, že si dal pred objektív slnečné okuliare. Efekt je perfektný. Nejde teda o nijaký Photoshop, hoci si to niektorí mysleli :-)