Ak ste si nepozreli 1. časť reportáže, kliknite sem. Na jej konci nájdete link, ktorý vás sem vráti.

FOTO: Ivana + Alica + Soňa + autor

Islandské slovo GEYSIR preniklo do všetkých jazykov. Označuje prameň vody vyvrhovanej obyčajne za sprievodu pary do výšky. Voda je v hĺbke ohrievaná magmou, premenená na paru, a tá v určitých intervaloch prudko vytlačí studenšiu vodu do výšky aj niekoľko desiatok metrov. Tým sa uvoľní tlak, voda prestane striekať a poslušne sa vracia do hlbín zeme. Po určitom čase, keď sa voda v hĺbke (často aj vyše 1 km) premení na paru, sa jav opakuje. Najviac gejzírov je v Yellowstonskom národnom parku v USA (viac ako 300), v Údolí gejzírov v Rusku, tiež v Chile a na Novom Zélande (U gejzíra Waymangy Geyser zaznamenali svojho času erupciu až do výšky 460 m !). Na Slovensku - v Herľanoch máme gejzír, ktorý chrlí vodu v intervale 35 hodín do výšky 15 m.

Toto je zrejme najslávnejší gejzír na zemeguli - Stóri-Geysir (Veľký gejzír alebo len Geysir), pretože po ňom sa volajú všetky gejzíry sveta, známy od 14. storočia, svojho času striekal až do výšky 80 m. Postupne však strácal svoju silu - dnes eruptuje nepravidelne do výšky max. 50m. (My, starnúci muži, vieme o čom to je.) Turista vidí počas návštevy väčšinou len okrúhle niekoľkometrové jazierko, ktoré sa občas zavlní. Haukadalur (Údolie jastrabov), geotermálna oblasť.

Blízko málo aktívneho Geysiru, je jeho menší, no snaživejší brat Strokkur. 

Najprv je jazierko pokojné, trochu bublá a sem-tam sa zavlní. Turistom tŕpnu ruky, v ktorých držia celé minúty fotoaparáty pri oku, aby nepremeškali vzácnu chvíľu. Predzvesťou erupcie je stúpanie a klesanie hladiny vody v jazierku, až ju napokon narastajúci tlak vyduje do tvaru šošovky, naplnenej parou.

Tá praskne a veľkolepé divadlo pokračuje najprv malým...

... a potom mohutným výstrekom vody zmiešanej s parou do výšky 20-30 metrov.
To sa opakuje v intervale od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút.

Neďaleko je malý bejby gejzír, ktorý nestrieka, len v ňom klokoce horúca voda a stúpa z neho para. Močiť si v ňom unavené nohy sa však neodporúča. Voda je vriaca. 

V Údolí jastrabov nájdeme aj neaktívne geotermálne jazierka s pokojnou hladinou.

Krísuvík - geotermálna oblasť s množstvom bahenných jazierok a výverov pary.

Cez horúce bahno unikajú plyny zapáchajúce po sírouhlíku, na okolitých stráňach sa usádza žltý sírny kvet. Nikde ani bylinka, len bahno a skaly.

Nautholtsvík - jedna z morských pláží s ohrievanou vodou, priamo v hlavnom meste - Reykjavíku. Najprv si vyhrejete kosti v termálnom bazéne ...

... alebo v kruhovej nádrži ...

... a potom, šup, zaplávať si do chladnejšieho mora

Teplá voda je všade - pri jednom z našich hotelov personál zakopal do zeme cesto na chlieb v uzavretej nádobe a po hodine si ho upečený vykopal. 

Jedným z obľúbených vrcholov zájazdov na Island je kúpanie v  Bláa-lónid, Modrej lagúne.

Umelé jazero s tyrkysovo modrou horúcou vodou, čerpanou z vrtu blízkej geotermálnej elektrárne. Pocit, že ste na mimoriadnom mieste umocňujú lávové polia okolo bazéna a biely "pílingový" piesok na jeho dne. Za veľký prehrešok sa považuje, keď sa pred vstupom do akéhokoľvek bazéna či kúpaliska dôkladne mydlom neumyjete pod sprchou (samozrejme bez plaviek).

Účinky na pokožku, mineralizácia i teplota vody sú veľmi podobné termálnemu kúpalisku v Podhájskej. Malý slovenský človek sa však nevie nabažiť pocitu, že za vstupenku zaplatil desaťkrát viac ako v Podhájskej.

Reykjavík (v preklade: Dymová zátoka) - najsevernejšie položené hlavné mesto na zemeguli. Má okolo 120.000 obyvateľov.

Neprehliadnuteľnou dominantou Reykjavíku je kostol Hallgrímskirkja so 75 metrov vysokou vežou. Jeho architekt čerpal inšpiráciu zo šesťhranných čadičových stĺpov, ktoré sa na Islande vyskytujú. Turistom však pripomína i píšťaly organu, iným raketoplán. Z veže, kam vás vyvezie výťah, je pekný výhľad na mesto i okolie.

A propo, organ: v kostole samozrejme je, má pôsobivý dizajn a počuť jeho 5275 píšťal je ozajstný zážitok (vyskúšali sme). Pretože sa v kostole konajú koncerty, polovica sedadiel v zadnej časti chrámovej lode, je otočena opačne - smerom k organu. Do 16. storočia bol ostrov rímsko-katolíckou krajinou. Reformáciu tu násilím zaviedli Dáni. Dnes sa hlási k evanjelickému náboženstvu 80 % obyvateľov. Katolíkov je okolo 10.000, tvoria ich najmä prisťahovalci (Poliaci, Chorváti, Latinoameričania, Filipínci).

Na Islande žije aj malá moslimská komunita (0,2 % obyvateľov).

Perlan - zďaleka viditeľná stavba so striebornou kopulou, podobnou lietajúcenu tanieru. Ide o dômyselné spojenie technickej stavby s kultúrno-spoločenským využitím. Kupola totiž zakrýva priestor medzi šiestimi zásobníkmi vody teplej 85 st. C., s obsahom 4 milióny litrov. Vovnútri sú priestory pre výstavy a koncerty, predajne darčekov, bufet, vedľa schodišťa vystrekne každých 10 minút umelý gejzír. Z kruhovej vyhliadky si môžete prezrieť celý Reykjavík. Keď prší, môžete v prehliadke pokračovať sediac v kruhovej otáčavej reštaurácii.
BTW.: niektoré ulice Reykjavíku sú vyhrievané horúcou vodou z Perlanu. 
Štvrtinu energie získava Island z termálnych prameňov.

Pretože na Islande je veľmi málo lesov - len 0,2 % plochy, vláda sa snaží tento stav napraviť umelým zalesňovaním. Má však problém, čo sa dá v islandských podmienkach považovať za les. Platí dohoda, že les je porast drevín, v ktorom sa schová dospelý človek. Po ostrove koluje aj bonmot: "Čo má urobiť turista, keď zablúdi v lese?" Odpoveď: "Postaviť sa". Aj v Reykjavíku sme prechádzali takto zalesnenými plochami.

V meste sa niekedy dejú čudné veci - môžete tu natrafiť na vyobliekanú stredovekú šľachtu ako hoduje na ulici priamo pred očami udivených turistov.

Najdete tu aj krásne sochy: v romantickom štýle...

... ale aj avantgardu - toto je Úradník, vracajúci sa z práce.

A pritrafí sa aj troll. A podľa čoho ho poznáte? Najtypickejší znak: na každej ruke má len štyri prsty.

Človek sa nestačí čudovať, že taký ohyzdný chlap si vie nájsť nielen životnú partnerku, ale aj mladú milenku. Čo tie ženy na tých škaredých chlapoch vidia? 

Vila Höfdi - krásny biely dom na pobreží, neďaleko prístavu. Je slávna, kvôli dvom prominentným návštevám: v r. 1941 vilu navštívil Winston Churchill, počas inšpekcie britských vojsk, umiestnených na ostrove, ...

... a v r 1986 sa tu stretli dvaja najmocnejší muži planéty - Ronald Reagan a Michail Gorbačov. Toto stretnutie sa označuje za koniec studenej vojny medzi východom a západom. Mimochodom: v r. 2010 navštívil Island aj náš vtedajší prezident Gašparovič.

Táto "hamburgeráreň" je zaujímavá tým, že hamburgery majú nie kruhový, ale štvorcový pôdorys - aj kvôli takejto "prkotine" sem prúdia davy turistov.

Umenie je v živote Islanďanov všadeprítomné; v The Hamburger Factory nájdete napr. túto plastiku kravy. Priznávam, že ma zaujala najmä svojím menom: Blákolla je úžasné pomenovanie pre toto zviera. Len neviem, či to nie je meno umelca, ktorý kravu stvoril.

Existuje ešte jeden dôvod na návštevu tohto miesta. Na stene je umiestnené "počítadlo Islanďanov". Zakaždým, keď sa narodí malý Islanďan, pretočí sa posledná číslica počítadla a prítomní hostia začnú nadšene tlieskať. Ako tajnú informáciu nám personál prezradil, že úmrtia sa odčítavajú v noci, bez svedkov a bez potlesku.
Ináč Islanďania v porovnaní so Slovákmi nie sú na tom vôbec zle:
Nezamestnanosť je 5 %, priemerný plat 3.000 eur, ak máte VŠ aj 5.000 eur, dôchodok cca 1.500 eur. Priemerný vek dožitia je pre mužov 89 a pre ženy 93 rokov. Keďže Islanďanov nie je veľa, mladí majú v mobiloch splikáciu, ktorá ich pri zoznamovaní informuje, či nie sú vzdialení príbuzní. (V dávnejších dobách bol totiž najčastejší zločin incest.)
Na materskú dovolenku chodia povinne aj muži. Plný príspevok rodina dostane, len ak manžel vymení manželku pri opatere dieťaťa minimálne na 1 mesiac.
Island má najviac kín a najviac prečítaných kníh na obyvateľa.
Ryby sa dajú bezplatne loviť bez povolenia.
Vďaka všadeprítomnej geotermálnej energii sa na Islande pestujú v skleníkoch uhorky, paradajky, ba dokonca i banány (do r. 2007 bol Island dokonca najväčší producent banánov v Európe).
Keď vyjde slnko, zamestnávatelia dávajú zamestnacom tzv. slnečné voľno.

Promenáda pri nábreží poskytuje turistom romantické výhľady na záliv. Občas zazriete aj loď - prichádzajú najmä zo Škandinávie, ale i z Ameriky.

Pri štylizovanej plastike vikingskej Slnečnej lode si väčšina turistov nafotí selfie.

V meste je množstvo barov, pubov, reštaurácií. Pretože Island má azda najväčší počet hudobníkov na obyvateľa, v mnohých z nich zažijete aj živú hudbu. Nájsť voľný stôl je niekedy zložité, musíte čakať, kým niekto odíde.

Toto je najnavštevovanejší bufet s hot-dogmi v Reykjavíku.

Hot-dogy (pylsa) nie sú v štýle "vopcháčik" ako u nás, ale rohlík je po dĺžke rozrezaný a párok obliaty špeciálnou omáčkou. A propo: rohlík - je zo sladkého cesta, a aj omáčka má sladkastú chuť. A viete, kto slávny si tu bol pochutnať na tomto nenáročnom turistickom jedle?

Bill Clinton. Aj kvôli tomu má pani majiteľka pred okienkom nezmenšujúci sa rad hladošov.

A čo patrí medzi islandské kulinárske špeciality?
Samozrejme jahňacie mäso, vďaka rozšírenému chovu oviec.
Delikatesa je varená ovčia hlava, tiež ovčí mozoček.
Veľrybie mäso - hoci lov veľrýb je oficiálne zakázaný, lovia sa "na vedecké účely", a potom sa zjedia.
Ryby - fantastický je tuniakový šalát, no obľúbené sú aj sušené ryby.
Vo svete najznámejší je však asi "zhnitý žralok" (hákari) - mäso sa zakope do piesku, zaťaží kameňmi a keď je tak akurát (po 3 mesiacoch), vytiahne sa von, vysuší a konzumuje. Predáva sa v uzavretých dózach, kvôli charakteristickej "vôni". Zapíja sa populárnym islandským alkoholom Brennivin. Táto jemná pálenka vyrábaná zo zemiakov a rasce má, ktovieprečo, prezývku "čierna smrť". Mne chutila ako príjemný rascový likér.
Našu výpravu s Brennivinom zoznámila naša sprievodkyňa Eva Rosíková, v podobe uvítacieho prípitku v prvý deň pobytu. Ináč Eva je majiteľka CK SVET, skvelá rozprávačka a znalkyňa Islandu. Jej zaujatie pre svoju prácu je obdivuhodné (a nákazlivé), rovnako ako jej vedomosti o histórii i súčasnosti ostrova. Moja rada: keď na Island, tak s Evou Rosíkovou.

Islandská Horalka: neapolitánka Prince Polo - pre ľudí s čokoládovou závislosťou nepostrádateľná spoločníčka ciest. Sám som ich mal so sebou vždy niekoľko, v rámci skautského Balíčka poslednej záchrany.    

Reykjavík je sympatické mesto. Architektúra je triezva, účelná, zachovávajúca tradície, nijaké bombastické "mrakodrapové centrá". A takmer nijaké ploty. K tomu ako bonus všadeprítomný dych mora, zasnežené hory na obzore a svieži vlhký vzduch.  

V 3. časti sa pozrieme na Island, ako na svet stvorený ohňom. Kľúčové slovo: LÁVA.