sú také krátke verše o tom
ako sa láme obloha
za plotom plot a za tým plotom
prežila noc len samota
necháme na život čo bude so životom
a gordický uzol ešte viac zamotať?
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
sú také krátke verše o tomako sa láme oblohaza plotom plot a za tým plotomprežila noc len samotanecháme na život čo bude so životoma gordický uzol ešte viac zamotať?
zaniesol som ťa do stratenej krajinychcel som byť nežný a nevinnýale ani jedno som nebol a až keď raz prídem tam kam musím prísťlen ti na rozlúčku pošlem listže ty si bola mojím nebom zaniesol som ťa asi až ďalekokde sa rozum súdi s človekomktorý nechce nič iba ľúbiť no ale rozum stále rád…
básnik ten má v perách bohatstvoaj v ceruzkách a prázdnom papieri píše aj keď nikto neverínakrajšiu báseň perom na pery a nedopustí omyl pokusubezhlavo dáva hlavu k hlavea pusu na pusu
kde bolo tam boloa zrazu nebolouž nikdy nebudemám to už v osude rozum je profesorškoda že nebol skôrnež naše srdcia šlicestou kde zamrzli
kalykto vie kde vzalia komu dalitoľko krásykoľko ukrývaju tvoje vlasy lucyešte raz skúsimzakričať: tu si?a z diaľky: nietak ťa len prosím o odpustenie bolisme a to bolíže sme už bolia viac nie tak ťa len prosím noci aj dninezabudni
slnko už zaspaloa hviezdy vstalitakí sme pri nich malí kým opäť zasvieticez svoje teplé ramenáty budeš stále ďalekoa navždy stratená
v očiach máš moria aj oceányvečnosť ktorej sa všetci bojímea aj keď chcem z tvojich úst počuť letozatiaľ len čítam o zime v očiach máš moria aj oceánypríď a už ostaň navekymilujem keď sme spolu samia zomieram keď sme si ďalekí
všetko čo padámusí spadnúťnež sa znovu odrazí milujem tvoju vôňu armanimilujem tvoje vlasytaké dlhé krásne a voňavéako všetko čo je pred namiza neotvorenými dverami
Pýtali sa či to bolíveriť v niečo poznačené neveroumáčali mi rany v solia ja som ti z letných polípodaroval gladiolyčervené a tajomné tak ako nov chceli aby som bol nimizapaľovať niečo čo už nehorí?predsa ešte trošku dymía tak som ti počas zimy pošepkal: to teplo príjmiso šťastím a troškou pokory …
vravela siale teraz si tichomlčala siale teraz to mám smutné na bielomneodpísal somtak trochu s pýchoutak trochu s vinouže by som bol zlodejom gladiolytie už dávno zvädligerbery a ružetie boli o ničomvždy keď kvetly loukyteba zaujímalo niečo iné a hocičo
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, k dispozícií v kníhkupectvách bux.sk)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Ak sa pýtaš ako sa dá žiť šťastne,
skús si kúpiť pobyt na Icelande.
Ak to nie je to, po čom túžiš,
Pozvi na rande osobu ktorú ľúbiš.
Chcem žiť šťastne, pýtam sa ako na to,
možno stačí žiť len usmievavo.
Nie nadarmo sa vraví, že úsmev dokáže zlepšiť deň,
keď sa usmeješ,
pri srdiečku ma…
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, čaká na Vás v kníhkupectvách bux.sk)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od…
Och to bežať cez jačmenné pole až kým budú nohy môcť.
Och vznášať sa s vetrom až kým neprestane.
Och to tancovať s kvapkami dažďa až kým sa nevyjasní..
Po čom túžime? Po voľnosti?
Lenže čo keď je naša voľnosť bolesťou druhých?
Chceme byť voľní bez následkov. A ako chceme byť voľní, keď ani…
Comments
Pridať nový komentár
Verše krátke
zdanlivo plné
No niečo mi v nich chýba
viac takych versov