Ďakujem za pristavenie, je povzbudivé vedieť, že tento príbeh niekoho zaujíma či dokonca sa v ňom nachádza. Prekvapili ma preklepy, keďže túto časť som upravovala a opravovala dlhšie ako predošlé, lebo stále som s ňou nebola spokojná – ach, nekonečný príbeh s tými preklepmi. Čo sa týka mdlôb a smrti, hrdinkine predpoklady budú chybné a nielen v tomto prípade. Nuž a zázračná liečba – predpokladala som, že by ľudia mohli predpokladať, že sa to takto skončí. Teda, tí, čo ešte nevedia, ako zvyčajne nakladám so svojimi postavami :-) – čím ale nič nenaznačujem.

takto som ukončila jednu svoju poviedku, v ktorej protagonistke skamenel krk, lebo sa rozhodla umŕtviť v sebe všetky city a navonok len prikyvovať, všetkému... Tvoj príbeh o Jackie ma na jednej strane rozčuľuje (asi preto, že mi nastavuje zrkadlo, ono to tak býva bežne - čo nás irituje, s tým máme, alebo sme mali, problém), na druhej strane ma zaujíma. V tejto časti máš viacero preklepov a slovo nevadí krajšie znie ako neprekáža, to len tak na okraj. Máš  tu viacero pekných úvah - o chladničke, o náručiach, o empatii. Inak, mdloba a smrť majú od seba ďaleko. A možno si hlavná postava po dvoch týždnoch uvedomí, akú zázračnú liečbu si výberom svojho spôsobu samovraždy naordinovala... Ale to je Tvoj príbeh a Tvoja postava, tak už som ticho a nechám sa prekvapiť.

:))Ďakujem za kritiku, snažil som sa byť čo najzrozumiteľnejší, ale na druhej strane, som rád, že to možno až také zrozumiteľné nie je. A nepochybujem o tom, že si veľmi chápavá blondína:))

Ou, žeby sa nám tu črtal mladý Edgar Allan Poe? :)

No ale každopádne snaha so slovníkom spisovných slov sa vysoko cení. Ak môžem opäť poradiť, skús sa pohrať aj s kodifikačnými príručkami v ich najnovších vydaniach, resp. poslúžiť môže aj tento portál: http://slovniky.korpus.sk/

A veeľa veeľa poézie, aby si písala lepšie ako my všetci tu dokopy

Howgh!

( V prvom rade chcem vyjadriť radosť z toho, že môj jubilejný 500. komentár ide práve na tvoje dielo )

A táto báseň je ... človek vidí v nadpise zveiratko, reku juchú opäť bude prča. Ale fakticky je mrazivá až smutne reálna. To jej neuberá na kvalitách, iba jej vyjadrujem rešpekt. Remeselne máš kumšt zvládnutý podľa môjho názoru opäť na výbornú, priame rečí výborne dokresľujú atmosféru, rovnako ako obrázok z ktorého je badať emóciu, ktorú nesie hrdina básne.

Je v tom aj druhý plán? Že v detskom obale je zabalený seriózny problém, ktorý je schválne podaný takým spôsobom, aby evokoval klamlivosť podnikov, ktoré zarábajú na utrpení zverov? Alebo len fabulujem?

Každopádne je to kvalitný kúsok a dobre sa číta, aj keď je obsah mierne prekvapivý pre mňa. Zase si nemôžem odpustiť voľnú asociáciu, keď mi to trochu vzdialene podstatou pripomína pieseň od Kryla "dúchodce". (čo len podčiarkuje, že sa mi to fakt páči)

Ďakujem. Len pre istotu – toto nebolo postavené za jednu zimu, sú to fotky z asi deväť posledných zím. Najstarší je ten raketoplán úplne hore, ten som robila, keď som mala šestnásť a dodnes si pamätám, ako som frflala, že ma mama prinútila ísť ku kaderníčke na melír a nemohla som namiesto toho robiť niečo z môjho pohľadu užitočnejšie, totiž konštruovať raketoplány zo snehu. :-D

Keď sa mám priznať, tak som bola celý týžeň v školskej knižnici a učiteľka mi dávala rôzne knihy a tak mi padol do rúk aj slovník spisovných slov ( neviem presne či sa to tak volalo) a tam som tak listovala a písala som slová na papier a potom som sa pokúšala z toho nejakú báseň vytvoriť a asi nejak takto som k tomu mínovému poľu prišla. :D

Ale čo by tvoje slová nemali váhu, jasné že majú..

Náhodou mne sa toto relatívne celkom páčilo (píšem relatívne – teda v porovnaní s tvojimi predošlými kusmi). Pokrok tam určite je. Jasné, kto povedal, že rýmy sú potrebné? Dá sa aj bez nich. Rýmy sú zastarané, to len my archaici si s nimi nedáme pokoj. Dosť vlastne človeka obmedzujú pri písaní. Na druhú stranu, ešte sa mi nestalo, aby som kvôli nim musel nejak pozmeniť myšlienku básne. Niekedy mi až dokonca príde, že určité vzájomne sa rýmujúce slová sú akoby predurčené, aby spoločne dali básni nejaký význam alebo zmysel... Ale to už som odbočil :D

„Vyzbrojení láskou. Vkročili sme na mínové pole.“ – to sa mi páčilo. Či ťa možno považovať za veterána, je ale sporné, podľa foto mi ako veteránka neprídeš :P možno si mohla napísať, že skôr my, prvýkrát na bojisku, my „bažanti“ alebo niečo podobné :D vyzbrojení láskou.. atď. Ale to je samozrejme len môj názor, možno si pripadáš naozaj ako veterán, nemôžem súdiť :) každopádne niekomu, kto mý 40 rokov a viac to príde asi úsmevné.

A inak s tými mínami… možno je to len náhoda, nechcem ťa obviňovať :D ale pár dní dozadu, Adhara vo svojom príspevku použila motív mínového poľa ako prirovnanie (inak veľmi podarené..) možno si sa ním aspoň inšpirovala :P či? :D ale to mi len tak napadlo.

Hm. Mám z toho trochu zmiešané pocity. Na jednej strane to nie je zlé. A hlavne v porovnaní so začiatkami určite o dosť lepšie, tento voľný verš Ti momentálne asi svedčí viac (kým nedostaneš do krvi aj rýmy - pokiaľ teda budeš mať o ne záujem). Ale hm. Niektoré veci mi tam trochu prekážali a celkovo to nezanechalo nejaký veľký dojem, neviem prečo.

Jednak mi to príde také.. dosť sladké? Trošku klišé? Ale to bude možno tým, že každý píše o láske (teda skoro každý, alebo teda, textami a piesňami o láske sa len tak hemží éter). Neviem. Ten verš s mužnou rukou mi pripadal ako zo ženského románu (niežeby som ich čítala :)).

V druhej a tretej strofe máš dvakrát slovo „skrz“, je to tam dosť nakope. Možno by som to nahradila niečím iným v jednom z prípadov.

A ešte, predposledná strofa, asi by som tie prvé dve vety spojila – „Vyzbrojení láskou vkročili sme na mínové pole“. Do dvoch riadkov, ale nie ako samostatné vety. Ale to je len môj subjektívny dojem. Inak ale, tá myšlienka s tým mínovým poľom sa mi páčila. Vlastne celá tá strofa je veľmi fajn.

(Ou jes a toto predpokladám, že Ti len ušlo, ale prosím Ťa – neoddeliteľní – ten mäkčeň z „d“ okamžite preč.)

Toľko moje dojmy. Uznávam, je tu viac kritiky, než pochvaly, ale nemyslím to v zlom. Naopak, sledujem, že sa dosť posúvaš dopredu. Oproti začiatkom naozaj, klobúk dole. Takže ďalej na sebe pracuj, možno z Teba aj niečo bude ;) (Niežeby teda moje slová mali nejakú váhu).

Teda, Ty si sa asi vážne nudila :D

Ale je to fakt dobré. Mne sa páčili najviac asi tie veverice - moja diagnóza ma predurčila k tomu, že som ich dokonca aj spoznala :P Jo a raketoplány – tie sú fakt super :)