Obávam sa, že presne ten. :-D

Ďakujem za pristavenie, som rada, že sa to číta dobre, lebo nariekanie nad životom a sebaľútosť zvyčajne nie sú témy, čo by sa čítali samy (o to väčšia výzva pre autora). Som rada aj tomu novému pohľadu, snažila som sa ukázať, že na svete sú aj iné problémy (a príčiny na dobrovoľnú smrť) ako “moooojaaa lááááska maaaa opuuuustiiiilaaaa”...

V ostatnom si však dovolím oponovať. Samovraždou sa nie vždy človek musí trestať. Niekedy je jednoducho utrpenie také veľké, že nie je zlúčiteľné so životom a v takom prípade je jedno, či je v tom človek nevinne alebo nie. Dobrým príkladom sú ľudia žiadajúci o eutanáziu. Nezdá sa mi, že tí sa nejako nenávidia. Len to už skrátka nezvládajú. A duševné utrpenie môže byť niekedy rovnako silné ako to telesné (napokon, keď duševné utrpenie dosiahne istú hranicu, začne bolieť aj telo). Napokon, aj klišéoví samovrahovia z dôvodu “moooojaaa lááááska maaaa opuuuustiiiilaaaa” sú tí, ktorým ublížil svet a chyba nie je v nich.

Niekedy môže nevychádzanie s okolím skončiť len samotárstvom. Ale ak je ten človek spoločenský (a úprimne, myslím, že takých je väčšina), tak tú samotu nevydrží.

Avšak trochu sme predbehli udalosti, týchto tém sa Jackie bude dotýkať v nasledujúcich kapitolách.

Druhá vec je tá, že ak niekto chorobne neznáša pohľad na krv, zranenia, tak to ešte neznamená, že nedokáže silne nenávidieť až zabiť. Neznesenie pohľadu na krv je skôr fóbia, ktorá nemá nič spoločné so vzťahmi k ľuďmi, ktorých sa tie zranenia týkajú (keď niekomu vadí krv, je jedno, či je to krv milovaného alebo nepriateľa – skrátka mu vadí vždy).

Prvá strofa super, zaujala, potom ten Ockham a Pareto to nejak zbrzdili, všetka česť tvojej učenosti, občas je fajn aj nejakého toho velikána spomenúť, ale dvaja (aj to nie z tých najznámejších) – to je trochu priťažké čítanie pre bežných ľudí.. ale možno, že nepíšeš pre plebs ale pre vzdelancov :D v tom prípade beriem námietku späť.

No a záver tretej strofy mi zase príde príliš zjednodušený, čo nemusí byť na škodu (zaujímavo to kontrastuje s druhou), vadí mi skôr, že je to klišé.

Inak kto povedal ten citát? Ja viem akurát o Tommym Angelovi z hry Mafia :D ale autorstvo istotne patrí niekomu inému..

Logika že ide život proti človeku neznamená, že mu dáva opak :P proste mu len vždy dopraje menej ako pôvodne očakával, teda jeho túžby musia byť obrovské, aby dostal aspoň niečo málo..

Čo sa štylistiky týka, výborne napísané, to sa číta proste samo :) ..ale aby som neobchádzal citlivé témy ako míny na bojovom poli, musím mať drobné výhrady k obsahu.

Už v 1. kapitole ma prekvapil nový, odlišný pohľad samovraha (samovražedkyne) na seba a na život. Bojí sa bolesti, bojí sa utrpenia, nechce si ubližovať, čo znamená, že sa má pomerne dosť rada. Vinu za všetko zlé nevidí v sebe ale vo svete okolo nej. Nejdem rozoberať psychologický profil samovraha, ale domnievam sa, že samovražda býva predovšetkým dôsledkom straty sebaúcty. Teda keď si jedinec začne myslieť práve opak – že svet je síce možno zlý, avšak chyba je predovšetkým v ňom samom. Prestane sa mať rád, nenávidí sa, stratí schopnosť vychádzať sám so sebou.

Pokiaľ je proti nemu "len" svet, môže zatrpknúť, stať sa samotárom, mizantropom, utiahnuť sa do ústrania, avšak nesiahne si na život, pretože sám so sebou vychádza stále dobre.

Preto si dovolím pár prorockých slov – príbeh neskončí samovraždou :) Ak áno, nezdá sa mi, že vychádza z reálneho života.

Podľa tvojej logiky ide život proti tebe. Ak nechceš nič, a niečo by ti zobral, tak ťa k tomu ničomu ešte viac približuje. Takže po správnosti by ti toho potom mal dať čo najviac! :-)

Prosím pekne Kryptone - nenavážaj sa do tejto slečny, keď ani netušíš poriadne o čo ide. Navážať sa vie každý, ale tvoriť, to už nie. Je to z jej hlavy. Ak si taký múdry, tak to napíš lepšie. Ale toto fakt nie - táto báseň je reakciou na niečo, čo tu bolo predtým - žiadny plagiát ani nič podobné. Každá cover verzia piesne je podľa teba shit?

Táto báseň má navyše nejakú hodnotu narozdiel od tvojho komentára - nenechaj si tým pokaziť deň...

Čerpaj optimizmus z toho, že sa na tom dá byť ešte horšie. :-)

Ak nechceš nič, tak Ti život niečo vezme!

To druhé som opravila.

Ako obvykle, vieš človeku dodať optimizmu do nového týždňa :-)

Zaujal ma rébus - "Ak chceme od života primnoho, dostaneme primálo, ak chceme primálo, nedostaneme nič.". Riešením ktoré z toho vychádza mne je - nechcieť od života nič!

A malá oprava: Pri začiatku máš "V časoch, kedy ešte", tam by asi malo byť keď namiesto kedy.

Vďaka. Dvanástu kapitolu zatiaľ nemám ešte ani ja :-), ale viem už, o čom to celé bude a s poučením ohľadom výživy to nesúvisí... nuž ale druhá kapitolka je už tu.

Hej, snažila som sa, aby tá prvá veta bola pôsobivá. :-) Ale či budúcej knihy, no pochybujem... jednak to pravdepodobne bude príliš krátke na samostatnú knihu a potom, ešte neviem, či z toho vôbec voľačo bude. Zase som totiž porušila svoje pravidlo zverejňovať len dokončené veci.

si ma lapila, a nepustila. Len neviem, či nás rovnaká múza nechytá za vlasy. Moja Nina (zo Šťastného vyvrheľa) si tým prešla, v takej dvanástej kapitole to opisuje (dvanástu kapitolu som ešte nestihla napísať:), ale ona sa napokon prehupne k výžive pránou, aj preto je nejedenie dobrý spôsob na smrť, človek má čas, môže prehodnocovať, skúmať sa. A je to ideálny spôsob pre život - načo sa pchať hmotnou stravou, všetkou tou okľukou, keď aj tak nám len o tú energiu ide. Som zvedavá na ďalšie kapitoly. Píšeš pútavo.