Najnovšie komentáre
Hmmm... opäť máličko rozbité, čo do rytmiky každá strofa trochu svojská, že? ;) Ale v zásade to nie je zlé. Aj keď, priznám sa, budem zase raz za blondínu, ja Occama/Ockhama ani Pareta nepoznám :)
Hm a klišé to možno je, už len aby sa tým klišé začali všetci riadiť. Ono je smutné, ako sa určité myšlienky otrepávajú vytrvalo bez účinku...
A zas také tie konštrukcie - ja neviem, kde na to vy, básnici, vkuse chodíte, ale to
Vklady a výbery z účtu milých slov,
z ktorých mnohé mali ostať v teple pod dekou.
sa mi dosť páčilo. A po myšlienkovej stránke aj to s tým sluhom a kráľom, má to čosi do seba. Niekedy to môže byť fakt zdanlivo bezvýznamná sprostosť, ktorá môže zvrtnúť fakty...
Jasné, hádam sa nebudem chváliť cudzím perím. :-) Dokonca som si sama aj nahádzala lopatou sneh! Dík.
Áno, viem, že depresie môžu byť podmienené aj čisto biochemicky u ľudí, ktorí nemajú dôvod na smútok. Dosť som toho o depresiách (a v tejto súvislosti aj o samovraždách) prečítala. Aspoň to mám konečne kde zúžitkovať. Aj Jackie toho veľa prečítala a bude sa na tých knižkách vyvršovať v piatej kapitole. :-)
Myslím však, že napriek tomu bude tento príbeh dosť spontánny, hoci nemožno poprieť veľkú dávku fikcie a vecí vyčítaných z kníh. Avšak ako som už naznačila, ani zďaleka som so všetkým v tých knihách nesúhlasila.
Problémy hrdinky sú vážnejšie než „obyčajný“ neúspech, ale polopaticky nikde vypísané nebudú – dajú sa však postupne poodvodzovať z útržkov informácií, spomienok, narážok v jednotlivých kapitolách. Osobne som si ale myslela, že už len postoj „celý svet je proti mne, nikto ma nemá rád, som príťaž pre spoločnosť“ a pod. je dostatočne pochopiteľným dôvodom na samovraždu bez ohľadu na to, či je oprávnený alebo nie.
skŕz - správny tvar je skrz (krátke r)
"Vyzbrojený láskou.
Vkročili sme na mínové pole."
Ak to je myslené ako plurál, tak je správny tvar "Vyzbrojení".
"Sčítaní
a presvedčený prežiť," - ak je to myslené ako plurál tak presvedčení.
Pozor na takéto chyby. Ak to myslené ako plurál nie je, tak mi uteká zmysel básne.
Existujú aj tzv. nepsychogénne zdroje smútku, t.j. depresívne ladenie psychiky nevyvolané priamo nejakou udalosťou. Prístupne o tom píšu autori Plzák, Souček v knihe Smutek všedního dne a smutek jako nemoc
Je veľká náhoda, že sa dá zohnať v Banskej Bystrici (vyšla v r. 1969).
Sú tam aj ďalšie staršie knihy o depresiách, ba dokonca aj o príčinách samovražedného jednania.
(Neviem však, do akej miery by si mal autor naštudovať tému, o ktorej píše - aby podvedome nevsúval do textu poučky z kníh, namiesto spontánneho vyjadrovania pocitov a svojich životných postojov.)
Príklad s eutanáziou je výstižný. Áno, utrpenie môže byť natoľko veľké, že dotyčný jednoducho prestane chcieť existovať. Niekedy možno naozaj stačí i to duševné, ako psychické týranie alebo podobne. Stále si ale myslím, že "obyčajný" neúspech v živote, v kariére, v osobnom živote, ktorý zažívame všetci bežne každým dňom nestačí. O inom závažnom probléme hlavnej hrdinky sme sa zatiaľ viac nedočítali, takže nám nezostáva než si počkať na ďalšie kapitoly :)
Tá myšlienka a jej vyjadrenie sú dosť dobré. Aspoň do tej miery, čo som pochopila (čo môže byť klam, lebo je som len blondína :)).
Len ten posledný verš mi tam akosi nepasuje. Nie významovo (ou jes, práve mi asi kompletne doplo, to sa mi často nestáva :)), skôr po formálnej stránke. Čím si vlastne teraz ani nie som istá. Asi je to jedno. :) Môj subjektívny dojem, samozrejme.
Ale to "Byť všetkým všetko, to je nebyť ničí" - tak toto mi teda dosť zarezonovalo.