Vďaka za pochvalu.Za vstup do Delty sa už zopár rokov platí. V Tulcei v prístave si na správe rezervácie zaplatíte vstup na zvolený počet dní a s ním automaticky i povolenie táboriť. Pred odchodom do delty som v Martinuse objavil turistického sprievodcu po Rumunsku(žiaľ vydavateľa si už nepamätám), kde bola jedna kapitola venovaná možnostiam "autoturistiky" v delte. Knižku som len prelistoval. Pamätám si, že tam boli viaceré návrhy trás. My sme sa napríklad na ostrove Letea presúvali lesnou cestou traktorom, ale celá trasa by pre terénne auto nebola problém. V Tulcei dostanete pomerne podrobnú mapu a u "rendžerov" aj presné informácie. Situácia v delte sa však môže z roka na rok zmeniť.Samozrejme, treba mať základnú predstavu, ale treba byť pripravený aj na mieste ju korigovať. Zvážte prípadne aj možnosť nechať auto v Tulcei a do Suliny sa prepádlovať  kratšou variantou, sulinským kanálom.  Z neho sa dá občas vplávať do ramien a vrátiť sa. Samotný kanál je však pomerne fádny. Cesta späť zo Suliny do Tulcei pravidelným každodenným lodným spojom nie je problém a pre suchozemcov je to zážitok.Prajeme zdar! 

Ha, však ja mám vlastne viac komentárov, než Maťo a to som tu o dosť kratšie :P (čo z toho vyplýva, som ukecaná blondína :P).

Nuž, Klimo, neviem Ti povedať, nakoľko je čo zámerné a čo nie. Píšem dosť intuitívne, preto o nejakom majstrovstve asi nie je na mieste hovoriť. Holt, nie som taká hustá :) A beriem, nie všetko vyjde a nie všetko sa musí všetkým páčiť. Žeby som si ale vedela vziať ponaučenie, ktoré to verše konkrétne sa Ti zdali také nemdobré?

Inak, po prečítaní Tvojho komentáru som tuho uvažovala, z čoho si usúdil, že macík je východniar. :D Pozerala som obrázok, špekulovala, či to nejako súvisí s ním. Nakoniec som znova prečítala básničku a došlo mi - ta ne? :D

Aaa tiež ďakujem za komentár. Aaaa môžem gratulovať k úspešne zavŕšenému skúškovému? ;)

Ty si zase čo pil? Tak husto a odborne sa vyjadrovať o takomto... ehm, diele. Ale jasné, v rámci srandy chápem ;) (keby si bol neskonale vyvedený z miery, dám ti osobný kurz profesionálneho umeleckého maľovania v skicári :P).

Vieš čo, fabuluješ. Ako, ono to zas nie je úplne na betón prvoplánové, ale ak tam je nejaký druhý plán, je to skôr na margo... ako to nazvať? Pracovných pomerov? Prosto niekedy je človek nútený robiť aj veci, ktoré nechce, v závislosti od rôznych tlakov. A tiež je to trošku (u mňa ťažko pochopiteľný) výsmech z toho nemenovaného macka, ktorý stále ešte nevyšiel z módy, aj keď je ten nápad už hodne starý :)

A dôchodcu si budem musieť pohľadať, takto mi to nič nehovorí - hanba mi.

Aaaa ešte som zabudla, že ďakujem za komentár. ;)

Ehm, rada by som ešte upozornila na najnovší – dnes pridaný (aj dnes postavený) výtvor, ktorý som pridala na samý koniec príspevku.

Za dlhý komentár sa vôbec nemusíš ospravedlňovať. Čím dlhší, tým lepšie! :-)

Knihy prakticky bez deja založené na myšlienkových pochodoch postavy majú čosi do seba, no musia byť dobre napísané. Pre mňa nie je nič nudnejšie než zle napísaná „nuda“.

Čo sa týka prijímačiek, zrejme predpoklada, že by ju mali prijať, lebo si vytrpela viac než ostatní. Predsa len, niekto tie prijímačky berie celkom v pohode a niekomu inému vážne ukroja zo zdravia. A ten „ukrojený“ by mal mať prednosť, pretože nie je nič horšie ako zničiť si zdravie s nulovým výsledkom. Neviem, ale zdá sa mi správna filozofia, že keď je záujemcov o niečo viacero, získať by mal ten, kto pre to najviac obetoval.

Mená? Hm, tak tam sú hneď dva dôvody. Prvý, že slovenské mená sa mi strašne nepáčia. Ale fakt strašne. Štefan, Miroslav? Bŕŕŕ, fuj! Neznášam ich až natoľko, že ich nemôžem použiť ani tam, kde by mohli byť. No a kvôli tomu vediem s ľuďmi oddávna vojny. Riešila som to aj tak, že v kratších útvaroch, ktoré sa mohli odohrávať hocikde, som mala postavy úplne bez mien a nazývala som ich len doktor, mama, kamarátka a podobne. To bol taký kompromis. Uvažovala som, že to tak spravím aj tu, ale toto bude predsa len pridlhý príbeh na to, aby sa v tých bezmenných postavách čitateľ nezačal strácať. No a druhý dôvod – pred nejakým rokom sa tu zase rozpútala diskusia na tému anglické mená a jeden bloger napísal, že „čínske alebo francúzske mená, to by bol nárez :)“ Tak skúšam francúzske, akosi sú mi bližšie než čínske. :-)

Inak, veľmi pekne ďakujem za veľmi povzbudivý komentár.

konečne 3. kapitola! :) podľa môjho zatiaľ najvydarenejšia (i tie predošlé boli dobré). Milujem knihy bez deja, žiadna veľká akcia, v podstate totálna „nuda“, najlepšie iba s jednou postavou a jej myšlienkovými pochodmi, ktoré nám autor zdeľuje – a toto všetko presne tvoj príbeh má. Čím viac je v knihe deja, tým menej sa máme možnosť zoznámiť s charaktermi a vnútorným prežívaním hlavných postáv, čo je väčšinou škoda, pretože čitateľ má tendenciu sa stotožňovať s hlavným hrdinom. Ako sa ale stotožniť s tým, o kom nič neviem?

Naopak, o Jackie už sme sa toho dozvedeli pomerne dosť, možno viac, než o iných postavách za celú knihu. Je sympatická, asi mi bude chýbať, keď umrie (ale iba dokým nevypnem enigmu – hmm, zase tá citová povrchnosť :P) ale i tak s Jackie nesúhlasím, že sentiment bol vymyslený z komerčných dôvodov, podľa mňa bol skôr komerčne zneužitý, ale to je jedno. Ďalej by som rád vedel, ako si Jackie predstavuje spravodlivosť, veď na tú skúšku sa hlásilo kopec ďaľších žiakov, ktorí sa tiež veľa učili a stresovali, o čo by bolo spravodlivejšie keby ju nespravili oni? Ale chápem ju, že je naštvaná.

Inak v tejto kapitole máme možnosť opäť nájsť rôzne postrehy a trefné vyhlásenia, „chladnička“ je zatiaľ neprekonaná a pochybujem, že ju je vôbec možno niečím ešte prekonať. Kvôli takýmto vetám sa oplatí čítať knihy...

Inak môžem sa ešte niečo spýtať? Prečo tie zahraničné mená? Pri sci-fi to pochopím, ťažko sa môže odohrávať u nás ale v tomto prípade mi to nedáva moc zmysel. Fabien? :D to ťažko zrovnávať s takým Štefanom, Miroslavom alebo Svetozárom :P

P.S. Nedávno som čítal článok o chlápkovi, čo 20 dní nejedol a hovoriť o únave alebo vyčerpaní by nebolo úplne presné.. skôr bol plný síl, nemusel skoro vôbec spať, a blížil sa dosiahnutiu „nirvány“, takže vyčerpávame sa skôr jedlom.

Ten detský štýl písania beriem samozrejme ako úmyselný v tomto prípade, odhliadnuc od toho sa mi niektoré verše zdajú nie celkom vydarené. Myslím tie, ktoré nemuseli nutne vyznievať detsky, napriek tomu mi prídu, akoby si ich napísala po jednej vodke :D  - ale keď už teda fabulujeme, tak možno i v tom je akýsi význam, ktorý som si len neuvedomil. Napríklad vyjadrenie celkovej životnej dezilúzie a skepsy nemenovaného medvedíka, ktorý vlastne celú básničku píše po niekoľkých panákoch, čo sa odráža i na jej štýle písania. V tom prípade klobúk dole, že si sa dokázala do takej miery stotožniť s mackom.

Na druhú stranu, medvedík je evidentne východniar, takže nejaká jedna, dve vodky by ho nemali natoľko rozhodiť, vlastne by mal písať lepšie ako za triezva :P

Áaaale, čo by ju nachádzali... :-) A s tým sudom predbiehaš udalosti. V čom nie si prvý, ale dúfam, že napriek tomu to nebude celkom predvídateľné.

Už som poopravovala. Ako som predpokladala, boli to samé veci v posledne prepisovaných častiach. S tým prejdemím pokiaľ viem, je to správne takto („prešlo mi“ by znelo divne).

  Mne tiež napadlo, že ak tam má tú vodu, tak to celkom nevie, čo ju čaká, s ňou môže vydržať i týždne (dovtedy ju hádam aj nájdu :-)). I keď v tom sude sa môže skaziť a možno jej nebude dosť...

Chýb je naozaj neúrekom, uvádzam čo som si v rýchlosti všimol:

1. čo sa tam vtedy so spolužiakmi dialo, to bolo než ako sklamanie. (viac než; duplikuješ "než ako" - jedno vyhoď)

2. že ju aspoň raz za čas nemôžem obrátiť voči nespočetným ľudí, (zástupom(?) ľudí)

3. zžierajúci (myslím že má byť zožierajúci)

4. keď jedného dňa dňa nájde všetky potraviny v nej pokazené. (dňa dňa)

5. ale nutkanie na plač ma nešlo. (prešlo - inak mne opravuješ "napadlo ma", môže potom byť "prešlo ma" v tomto význame?)

6. že vydržím pri vedomí dlhšie ako tri-štyri dní. (dni)

Výborný článok. Tento rok by sme radi navštívili Deltu Dunaja. Ešte mám o nej málo informácií, tak by som sa chcela spýtať, či by sa dalo z Tulcei do Suliny prejsť aj terénnym autom? Splaviť by sme chceli len niektoré úseky a auto mat vždy nedaleko.....je to možné? Treba na to zvláštne povolenia?