Jar v parku.
Spomienka sedí
na lavičke – má tvoje vlasy.
Z vysunutých
rozhojdaných
základní sadajú
na nich stovky
lupienkových paragánov.
Kvitneš.
Vädnem,
keď vravíš:
,,Musím si to ešte
všetko premyslieť.“
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Jar v parku.
Spomienka sedí
na lavičke – má tvoje vlasy.
Z vysunutých
rozhojdaných
základní sadajú
na nich stovky
lupienkových paragánov.
Kvitneš.
Vädnem,
keď vravíš:
,,Musím si to ešte
všetko premyslieť.“
Ponúknuť láskeviac než sa dá? Ktosi to vie. Počul som ho včeraspievať v rádiua tak mi napadlo Čo by som Ti dal ja? Topánky značky Neznámo? Štastie zakonzervované v slze,rovnako neživéako včely v hroboch z jantáru? Mláďa budúcnosť,neisté na slabých nohách? Opýtal by som sa,čo ty na to. Opýtal, keby…
Rozkvitnúa potom nesú plody.S výdychom po bolestipadá z nich do kolísokbudúcnosť. A akoby ktosi mocnýpootočil prsteňom,sú zrazu iné,už nie svoje.Cez neviditeľnúpupočnú šnúrupijú radosťi krv z ránsvojich detí. Keď dajú všetko,odchádzajú-zošuverené a drobné-tenkou šupkou obalenévečné jadrá.
Vietor uväznený v škárach
hovorí čosi o vstupovaní
úzkou bránou
Kričí
Byť všetkým všetko
to je
nebyť ničí
ísť uchom ihly
zodrať kožu
mäso
zlámať kosti
A čisto éterický vstúpiť
Lesný med z tvojich očí
pridám dnes večer do džbánu
s odvarom Samoty obyčajnej
a budem ho piť po dúškoch,
vďačný za to,
že sme boli spolu (aspoň na chvíľu).
A ako zvyčajne
pochytí ma túžba
byť ako tie deti,
vieš, u nás na stanici,
čo z plastových sáčkov,
ukrytých pod vetrovkou,
vdychujú do pľúc…
Večer,v panelových hniezdach,
elektronické zlaté teľa
vypúšťa z tlamy samé splašky.
Hltáme ich ako mannu,
my, jeho stvoritelia.
Ovládajúci ovládaní.
Zatiaľ čo dolu pod oknami,
rozbíja ktosi o zem
dve kamenné tabule.
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
...alebo Ako sa zo škaredého káčatka nakoniec celkom obstojná labuť vykľula.
Po dlhšej dobe som prijala výzvu upiecť tortu. Teda upiecť tortu pre niekoho iného, než príslušníka našej domobrany. Upiecť tortu pre niekoho iného znamená, že by tá torta nemala vyzerať ako Quasimodo.
Si na materskej?…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, čaká na Vás v kníhkupectvách bux.sk)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu…
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, čaká na Vás v kníhkupectvách bux.sk)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od…
Už viac nechcem cítiť trápenie,
Chcem behať po letných lúkach
A nie kráčať v búrkach,
Cítiť nadšenie.
Bolo by spasenie,
Nežiť už v tých mukách
Prečo by sme mali byť zviazaní v putách
Chcem znovu zbíženie.
Buďme voľní, bežme
Neobzerajme sa späť
Slnko je už na obzore, niet cesty späť…
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Comments
Pridať nový komentár
...a ja som sa potešila, že to bude niečo o cestovaní v čase!
Možno nabudúce:)