Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Milí moji blogeri, známi i neznámi :-D S nadšením Vám chcem oznámiť, že po mnohých rokoch čakania mi vyšla ďalšia knižka - LEGENDY LEOPARDIE. Mnohí ste sa mohli s jej príbehom zoznámiť práve tu na blogu vydavateľstva Enigma, kde som niektoré kapitoly uverejnil na zdieľanom profile "Šimon Uriel",…
Slnečné srdcia znenazdajky navštívila noc.Dych je tak hlasitý, však sám hlas mĺkvy.Nečakal som... Ťa.Myslíš niekedy na spevy hviezd?Ja nemôžem zabudnúť na chvíľu ich prvého tónu.Pripomína mi Lásku.Rozkvital som totiž v chladnej noci.Semä vrúcnych odrazených lúčov,vsadené do kovovej zeme.V noci ako…
Fidlikanie nočných cvrčkov,mi rozjatrilo v hlave...zážitky z dávneho dávna,keď v srdci nosil som ťa stále. Že desaťročia blednú...myslel som si tiež.Z mŕtvych vzťahov vznikla hrádza.Prestávam rozumieť však časua vlastná pamäť ma zrádza. Už nie je verná...nebola nikdy ako každá.Keď čítam medzi…
„Naša škola je ako vesmír. Ponárame sa do nekonečna možností a tém, pretože keď sa nám zdá, že sme objavili nejakú hranicu, znenazdajky sa zjavia nápady a poznanie, ktoré ju prekročí a objaví novú v diaľke.
Nemáme teda hranice, ale schody, po ktorých stúpame. Občas je to v tej našej škole ako v…
... do kože vypálil cestičky lásky ...Nech znova miluje! Nech miluje!Hviezdy sa schovali, prihlboko do jej zreníc.... ich svetlo je láska...Búrka už zúri a ona očami prší nože ...Nech znova miluje! Nech miluje!Kiež smútok jej ustane!Bože odpusti! Veď zraniť sa môže.Kiežby radšej sa zlomila tak, ako…
Otče je mi zima a Ty sa pozeráš, ako mriem. Otče je mi zimapomaly odchádzam, už to viem. Otče je mi zima a Ty si nečinný a mňa to škrie. Otče, koho je to vina?Srdce mi zovrel silný kŕč. Pane obetúvaš syna.Krv za krv...Však v ľuďoch koluje hnus a žlč. Otče, chvíľa iná...duch telo opustil, už blúdi…
Čo ak nejestvuje žiadna voľba? Čo ak ilúziou je každý smer? Čo ak sme iní? Inertní, uzavreté sústavy v uzavretých sústavách... A nik sa vskutku neopýta, kam sa to vôbec rútime.Tak kam?Vravíš, že svet je krásny?! Tak prečo zaťahuješ žalúzie, keď svieti slnko? Tak prečo tasíš dáždnik, keď prší?…
Opojný pocit chvenia, mizne z tela v chvíli pokoja.Temer hnev všetok ustal a žilami prúdi pokora.Dotkni sa ma spoza srdca!Ja budem smelší razom hneď.Nik iný to nedokáže,Ty mi však krútiš celý svet.Toľko slov sa v mysli zlieva...Človek mlčí, človek sa mení v zviera.Žiadny pokoj veky nevydrží,…
Najdrahší Lévi, opäť Ti píšem, akoby sa moja duša nemala komu zveriť. Hoci známych mám až hanba, ten priateľ v Tebe mi stále chýba.Ale dnes nechcem smútiť za minulým, píšem preto, že život ma začal opäť lákať. Odhalil pestrosť a sladkosť svojich zákutí a vábi ma kamsi... Vlastne ani neviem, či ma…
Comments
Pridať nový komentár
Myslím, že táto báseň sa ti podarila. Páči sa mi. Len ja by som namiesto slova "hej", použila slovo áno. Znelo by to viac pompézne. Ale inak je to fajn. :)
Ďakujem za komentár a som rád, že sa ti to páči.
To hej som zvolil schválne, lebo to ani nemalo byť v zmysle jasného súhlasu teda "áno" ale v zmysle takého aha momentu a zvolania teda "hej! presne" :)
Asi toľko...
Tvoj názor si však cením, a som rád, že si sa vôbec unúvala a začítala si sa. ;)
Zostaň s múzou!