Oválna, dlhá a plná mäsaČau, ja som klobása! Predstavuje saVznikla zo smrti jednej ružovej svineAj teba to čaká, ty tiež sa pominieš Keď nesiem sa v taške z igelitu mestomVidím brucho človeka kde je moje miestoInak som úplne jednoduchý tvorAko moje sestry predtým z Tesco store Avšak aj ja mám city…
Samota jej z očí kričí,tíško sny ničí.Nikdy sa nevrátiona v prach sa obráti.Posledný vietormyseľ rozfúkavasťa padáčiky púpavy.Šeptom sa prihovára,dosť bolo únavy.Ona poddáva sa slovám vánku sladkým,tichým,bezbolestným. Opité bolesťou…
Prázdny črep, taký somLen prádzny, zhnitý, práudnyČo plíži sa za hlasomKrivým lístím navždy Malý psík dostal kosťJe mi to jednoMyšlienok viac než dosťzadusím jednouKonkrétnou Aj oholený, umytý zdám sa byť čistýSom pohrýzol a prežúval všetky tie listyO kráse a poznaní čo dnes už nie jeO zmysle…
Keď sa Tom po chvíli spamätal, našiel sa až pri starom drevenom kuríne. Cez koženú podomácky vyrobenú obuv mu chodidlá objímala vlhkosť a chlad. Skrivil pery. „Sprostý sneh!“ uľavil si. „Čert mi toto všetko bol dlžen! Takto sa dnes odpláca pomoc. Vpustíš do domu jedného a o chvíľu...“ Čo to vlastne…