Pohľad ako med,
úsmev ako sen,
len tebe venovať
chcem celučičký deň.
Čo, keď neprajú nám,
koho to zaujíma?
Ja viem len jediné,
že sme len ty a ja.
Viem láska s nami zametá,
a tak tu píšem riadkov pár,
určené sú pre teba,
tak nech sa svet aj zblázni.
Viem láska so mnou zametá,
pomôcť mi…
Si moja polnoc, ty si môj deňS tebou prežívam ten najkrajší senLen s tebou v náručí mi hviezdy svietia jasneVďaka tvojim očiam život nevyhasne Hlad vekov zaženieš jediným gestomTak ľahko sťa by pre iné nebolo miestoUž stretol som anjela živého, snáďChcem ťa mať pri sebe, mať ťa tak rád
Náhlime sa po uliciach s kamennými tvárami, každý so svojou hŕstkou problémov v hlave. A čo máme robiť? Usmievať sa na každého, koho stretneme? Máme sa každému prihovoriť, spýtať sa ho, čo ho trápi?
Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby sa každý nestaral len o seba a skutočne sa zaujímal o …