Poznámka: Toto je nová, vylepšená verzia poviedky, ktorá sem bola nahratá 26. 7. 2013 Išla s vozom po deti a potom dovarila jedlo. Večeru dala na neskoršiu hodinu, lebo vedela, že Noah sa nevráti skôr, ako o siedmej. Keď prišiel, už bolo prestreté. Deti pribehli s krikom a naháňali sa okolo stola.…
Máriu Helenu som videla len večer, keď mi priniesla šálku čaju a jablko. „Ako ti to ide?“ opýtala sa podávajúc mi puknutý hrnček, kedysi s červenými kvetmi. Vzala som ho do rúk a rýchlo chlipla. Teplý nápoj mi zohrial a upokojil vnútro. „Veľa práce,“ povedala som. „Bála si sa pri nálete?“ opýtala…
Keď vymyslím príbeh, vždy ho túžim držať v ruke ako knihu a túžim ho takto držať čo najskôr. Preto som zaviedla tzv. "šuflíkové vydanie" - román si dám v obochode zviazať, aby som si ho mohla vložiť do šuplíku v stave čo najviac podobnom skutočnej knihe. Nielen vonkajší vzhľad, ale aj vnútorná…
Ruka v ruke kráčame,celkom ticho, bez otázky.A i keď sa nám parí z úst,duša si kreslí hrejivé obrázky. Je to zvláštne ako si dvaja vedia darovaťkrásu a lásku bez vrásky,vtedy aj srdce znesie vlastný hnus,keď ma po tme spovedáš bez otázky. Koľko vďaky a vrúcneho tepla dlhujem Ti,skúsim ich podať bez…