V tmavom kúte sám sa divým
že som stále ja ten divný
viac nás je - či som sám ?
čo ponúknem ešte vám ?
NIČ
Stále iba výlevy
nikto z vás mi neverí
nikto z vás sa nezamyslí
dookola len nezmysli
spod rúk mojich nemilých
očí slepých
väznených
vo svete ilúzie
NIČ
v kúte mením seba
načo vás ?
je to…
Videla som ako autá prudko brzdia na prašnej ceste a ako sa všetci snažia pomôcť. Rýchlo som si ešte odpila z čaju a vybehli sme von. Neustály krik a streľba mi trhali srdce. Pohľad na ranených vojakov, na nevinných ľudí mi tisol slzy do očí. Vedela som však, že nedokážem zmeniť nič, že nedokážem…
Očakávam, že anketa, ktorú tu chcem vyhlásiť, vzbudí rozporuplné, ba až škandalózne reakcie, a tak hneď na úvod chcem objasniť, čo ma k tomuto kroku viedlo.Už ako deti nás učili rodičia, neskôr učitelia, pomenovávať jednotlivé časti ľudského tela - išlo to ako po masle: noštek, pusinka, palček, krk…
Kladiem si otázku
žijúcu z obrázku
môjho života
všetko čo potrebujem mám
no žerie ma prázdnota
prečo ?
Odpoveď našiel som
Chýba mi Parthenon
do ktorého zamknem všetko nepodstatné
potreby, pudy, myslenie
Ostane zo mňa vôbec ešte niečo ?
Schránka - ...
nepodstatná
Odpoveď teda bola zlá
…