Sťa Peter Pán v rozprávkovom svete S Wendy, s milenkou na krídlach Ma prízrak kúzel ťahá a metie I keď o teba som žiadal v modlitbách Na konári stromu čarovného Zrazili sa naše myšlienky o perspektíve A živobytie krásne zo všedného Noc čo noc sa stretáva pri dúšku víne Kapitán Hook bez dosahu…
Celkom nápadne – vdýchnem pomenovania do vzduchu vyletujúcim kvapkám falše rúcajúcich sa hmotných istôt a poskladám karikatúry z roztrhaných kusov pouličných psov, aby som rozhnevala frigidné čierne vdovy tejto egovlády! Lampy zablikajú vojne a spáchajú samovraždu elektrickým prúdom; neľutuj neón,…
Telom mi prebehol strach z toho, či z nášho rozhovoru niečo začula. Na tvári Márie Heleny sa mihali podobné myšlienky. „Je čas odísť, Mária Helena, choď si vziať svoje veci, vraciame sa späť do kláštora. Rozlúč sa, možno sa Matka Predstavená rozhodne znova ťa sem poslať.“ „Boh ti pomáhaj, sestra…
Kráčal nocou rúž na očiach šeď na jazyku tma v srdci strach poznal len z rozprávok a predsa sa bál Kráčal parkom chrumkavej trávy chorý pes neštekal aj tak všade bola bolesť prítomná večná a bezmenná Ako zajac behal zrazu no každý skok otázku niesol či odráža sa zem od neho alebo on od zeme…