Večer mám chuť povedať mu všetko,
ráno ďakujem, že som tak neurobila.
Večer ma trýznia vlastné myšlienky,
ráno sa cítim o niečo iná.
Večer zaspávam s očami v slzách,
ráno ma v nich páli.
Večer sama s myšlienkami ležím,
ráno sa každý zdraví.
Večer mám to ťaživé nutkanie,
ráno rozmýšľam, či…
Vec, že chcem hovoriť jasne,
keď čítam plátno a maľujem básne,
nechystám sa umrieť v tejto chvíli,
akoby sa o pozornosť všetci bili.
Na kamenných lúkach potopa,
blesky ju zaliali ľadom,
aká malá je moja hodnota,
ak prirovnávať, tak tichý hrom.
Nepozeraj na mňa zblízka,
vo vlasoch sa letmo…
Prajem ti,
aby si sa viac usmieval,
aby si pokoj v duši mal,
aby ti šťastia nebolo málo,
aby si všetko zvládol hravo.
Prajem ti,
čo si praješ ty,
nech nemáš zármuty,
nech sa tešíš z bežných dní.
Prajem ti,
aby si sám seba videl tak,
ako dieťa vidí zvláštny mrak,
vidí jeho silu, krásu a…
Z okna sa dívaš,
vidíš záhon kvetov.
Stále sa pozeráš,
chceš, aby vzlietol.
Rozčítaná kniha
na dvadsiatej kapitole,
kiež by som vedela,
koľko ich v nej ešte je.
Chcela by som poznať
postavy, čo prídu,
nemôžeš mi povedať,
či mám čítať inú.
Či mám zmeniť tempo,
či mám zmeniť seba.
Zistila to, prišla na toľko vecí,
už nestojí zasnená kdesi.
Obraz sa dá maľovať jednou rukou,
voda tečie, aj keď ju nikto neponúkol.
Strom nerastie iba na jeseň,
aj sama môže tancovať v lese.
Usmievať sa dá aj v daždi,
že nesúdi ju vždy každý.
Nie zo všetkého vznikne dráma
a na život nie…
Čakala.
Čo asi povie?
Či to už vie?
Čakala.
Narážky boli zjavné.
No márne.
Mala možnosť.
Dala jej ju.
Vrátila jej tmu.
Chceš?
Môžeš...
Ale zvonila inému.
Podkopla nohy snu.
Odchádzala.
Hodina a pol.
V srdci kôl.
Neplakala.
Stála nad priekopou.
Zaseknutá rečou.
Zunovala.…
Na stole poháre.
V pozadí hudba.
Okolo známe tváre.
Za oknom tma.
Celá sa červená.
S úsmevom na tvári.
Chce im to povedať.
Má z toho strach.
Chce, aby vedeli.
Utápa sa v myšlienkach.
Vie, že nemá šancu.
Práve preto sa bojí.
Snaží sa nájsť krásu.
Mesiace ju to morí.
Kde si, keď to bolí?
Keď ma oči pália.
Čo som ti urobila?
Bola som nezdvorilá?
Mám byť iná?
Prečo mi to robíš?
Nemáš ma rád
alebo ma len rád ničíš.
Povedz mi, prečo to robíš,
prečo ma bolíš.
Chcem ti povedať o svojom dni,
o ráne, čo bolo príliš sivé,
o maličkostiach, o náhodách,
o všetkom, čo mi príde milé.
Chcem ti vravieť úplné hlúposti,
čo počas dňa mi napadnú,
a smiať sa s tebou bez dôvodu,
kým všetky starosti neopadnú.
Chcem sa ťa spýtať: „Ako bolo?“
a potom stíchnuť,…
Chápala zamlčané slová,
cit, čo sa v hĺbke schová.
Dokázala čítať z očí,
ostala, kým bolesť neskončí.
Ľudia sa časom menia.
Dopredu však nepovedia.
Stačilo by malý krok spraviť,
alebo sa nechať spáliť.
Bojím sa ohňa, som ticho,
ale čas plynie veľmi rýchlo.
Jej objatie už nehreje,
stratila som aj…
Pridať nový komentár