Vždy, keď čítam ďalšie vyjadrenie niektorého známeho spisovateľa, v ktorom čitateľov ubezpečuje, že „elektronické technológie existenciu kníh v dnešnej podobe neohrozia“, že „knihy prežijú“, lebo „počítač sa nedá nosiť do parku“, nechápavo krútim hlavou, ako môže mať niekto tak kreatívny, ako by spisovateľ mal byť, tak málo predstavivosti.

Knihy v podobe, ako ich poznáme dnes, majú toľko nevýhod, že je už naozaj načase, aby zmenili podobu. Na to, aby sa autorov (často málo významný) text dostal k čitateľovi, padajú za obeť kilometre štvorcové lesov, výroba knihy je neuveriteľne prácna drina – v snahe ju odstrániť sa vyrábajú a nakupujú drahé stroje, na distribúciu kníh (t.j. v podstate informácií) sa používajú nákladné autá, lode, vlaky, hltajúce ropu (pričom informácie sa dnes dajú dopraviť za tisícnásobne nižšie náklady prakticky okamžite na ľubovoľné miesto nielen Zeme, ale i slnečnej sústavy.) V skladoch manipulujú s knihami tisíce robotníkov či baličov. Pošta vyberá za prepravu vysoké poštovné (lebo balíky s knihami sú ťažké). V predajniach ceny kníh neustále stúpajú, čím sa nielen knihy na voľný čas, ale i učebnice stávajú pre mnohé rodiny prepychom. V niektorých domácnostiach zas knihy už takmer niet kam dávať – často pritom mnohé z nich za celé roky nik nechytí do ruky. Regály knižníc zaberajú miesto, sú zásobárňou prachu, roztočov, alergénov. Verejné knižnice zápasia s priestorovými problémami, v depozitároch knihy niekedy hnijú na kopách a z času na čas sa vyvezú na smetisko (videl som na vlastné oči). Knihy z knižníc, ktoré prejdú viacerými rukami sú ošúchané, pokrčené, ušpinené, dočmárané, mnohí čitatelia si jednoducho potrebné stránky z kníh vytrhnú. Tisíce kníh sa stratia alebo ukradnú. Materiál neodoláva vode, vlhku, svetlu, ohňu – mnoho cenných zväzkov sa takto nenávratne zničilo. Na knihy by vám povedali svoj názor i školáci – len sa ich naň nik nepýta – málokto z nás dospelých by bol ochotný trepať do práce taký náklad ako povedzme malý piatačik...

Človek žasne, že takýto brontosaurus sa neohrozene presúva z jedného storočia do druhého a jeho potomstvo sa rozmnožuje rýchlejšie ako červené mravce. Rok 2000 už prežil. Myslím si však, že roku 2100 sa v dnešnej podobe nedožije.

Ako bude teda vyzerať kniha budúcnosti?

Jej podoba a funkcia bude určite združovať výhody „prenosných“ papierových kníh, s výhodami elektroniky.
Dá sa predpokladať, že to bude nerozbitná doštička formátu A4, hrubá 1–2 cm, vpredu s farebnou obrazovkou z tekutých kryštálov, s niekoľkými ovládacími prvkami, so zabudovanou zvukovou kartou a malým reproduktorom, prípojkou na internet a elektrickú sieť. Vnútri budú batérie s možným dobíjaním. Je reálne si predstaviť aj vodotesnú verziu, ktorú si môžete vziať napr. do vane. Čítať bude možné aj v šere i v noci. Jas obrazovky bude regulovateľný. Spotreba energie zanedbateľná.
Na doplnenie funkcií bude mať kniha zabudovaný kalendár, kalkulačku, elektronický zápisník, hodiny, budík...

Obsluha bude jednoduchá: pripojením na internet sa dostanete do servera ľubovolnej knižnice na svete, vyberiete si knihu z ponuky a za pár minút ju „stiahnete“ do svojej čarovnej skrinky. Predtým si necháte odpočítať zo svojej kreditnej karty stanovený poplatok. Budete si tak môcť nahrať aj stovky kníh („knihomoli“ budú nosiť pod pazuchou jednu celú okresnú knižnicu, ostatní si nahrajú iba to, čo práve potrebujú). S knihou sa budete môcť voľne pohybovať po svete, čítať ju poležiačky, v chôdzi, počas šoférovania, v škole pod lavicou,... V spálni nebudete rušiť spánok partnera svetlom. Keď knihu dočítate, text jednoducho vymažete z pamäte, zaujímavé časti však bude možné uchovať. „Listovať“ v knihách sa bude dať jednoduchým stláčaním tlačidla, bude však možná aj predvoľba konkrétnej strany a vyhľadávanie zadaného slova, alebo reťazca slov v celom texte knihy. Záložky budú samozrejmosťou.
Najviac takúto knihu ocenia školáci – začiatkom školského roka im technik nahrá do čítacej skrinky všetky knihy odporúčané ministerstvom školstva pre daný ročník. Po príchode učiteľa si vyberú príslušnú učebnicu z ponuky na obrazovke a zobrazia si určenú stranu, napr. obrázok nášho štátneho znaku, doprevádzaný zvukovým záznamom našej hymny...

Takéto prenosné zobrazovacie systémy už existujú. Mnohí z vás ich možno aj používate: áno, sú to laptopy, notebooky, palmtopy. Fungujú však ako počítače. Nie sú teda špecializované.
Existujú aj prenosné „čítače“, readery, ktoré sa vyššie popisovanej e-knihe podobajú – na môj vkus majú malú obrazovku a ... sú drahé. Časom sa readery zdokonalia, príležitosti sa chopia aj internetové firmy a začnú prepisovať, skenovať a ozvučovať jednu knihu za druhou – od Homérovej Odyssei po pamäti napr. Anny Belousovej.

Podmienky na rozšírenie takýchto kníh sú tri:
- môžnosť čítať z obrazovky aj v inej polohe, než po sediačky (napr. visíte dolu hlavou z postele a knihu máte na dlážke)
- nízka cena readera a malý, príp. nijaký poplatok za stiahnutie knihy
- bohaté e-knižnice na webe

A ako sa to dotkne nás, vydavateľov? Náš život sa zjednoduší – kniha bude hotová uložením jej podoby do počítača. Žiadne diskusie a vyjednávania v tlačiarňach, žiadne obehávanie kníhkupcov, handrkovanie sa o remitendu a rabaty. Problém bude potom už len jeden: či nám knihu „vezmú“ a nainštalujú na čitateľský server v Bratislave, Londýne, Ulan-Bátare... a koľko ľudí si ju „stiahne“. Od toho bude závisieť náš zisk.

Kníhkupci pochodia horšie. Tí zanietení však prežijú – nákup a predaj kníh v antikvariátoch bude zrazu lukratívny a získa noblesu – odporcov novôt je totiž vždy dosť. Aj snobov. Tí budú ešte dlho kupovať čoraz drahšie papierové knihy... no a my ostatní budeme mať pod pazuchou reader „nadupaný“ napr. 1200 knihami. V múzeách pribudnú tiež nové expozície. A nové pracovné miesta.

Knižnice zmenia podobu. Namiesto regálov kníh tam bude pár počítačov. Počet knižníc klesne. Pre Slovensko celkom postačí jedna, napr. v Bratislave alebo aj v Čukárskej Pake – je to jedno, aj tak tam nebude nik osobne chodiť.

Spisovatelia budú spokojní – ich dielo bude zo dňa na deň prístupné každému na ľubovolnom mieste zemegule. Problém bude akurát s podpisovaním noviniek pri prezentáciách. S „krstením“ nie, vďaka vodotesnosti bude možné „knihu“ vykúpať povedzme aj vo vani so šampanským – spolu s autorom.


Vladimír Preložník, vydavateľ