V žiari slnka
nič nevidím
V žiari noci
do tmy sa dívam.
Na oblohu duše
perly ako hviezdy
ukrývam.
Sťa bozky, slová nehy
Sťa milé objatia
Ako chvíľu pokoja
do náručia milej mojej
ich s láskou posielam.
2986
Kope vás múza
Na prelome dňa
Viac o autorovi
Memento vivere!
Všetky príspevky od autora
V žiari slnkanič nevidím V žiari nocido tmy sa dívam. Na oblohu duše perly ako hviezdy ukrývam.Sťa bozky, slová nehySťa milé objatia Ako chvíľu pokojado náručia milej mojejich s láskou posielam.
Mladá, niečo vyše dvadsaťročná deva postávala schovaná za stĺpom chrámu bohyne Ma´at. Nenáročný biely odev jej zahaľoval telo, rozpustené čierne vlasy prikrývali plecia, pás jej ovíjal farebný opasok utkaný z plátna, nohy jej zdobili jednoduché sandále.Ansu sporadicky naťahovala krk spoza…
Žiarivý závoj utkaný zo svetla miliónov tisíciek malých bielych bodiek z nekonečných diaľav sa nemo ukladal do perinky trblietavého prachu na palube vesmírneho korábu predierajúceho sa tmavou hmotou ponad žiarivú sféru Zeme, na kedysi nebesky sfarbenú podlahu, ktorá už dávno pripomínala zamračenú…
Dvere sa pomaly zasúvali a skrz priechod som uvidel ženu v strednom veku. Priľnavý oblek, štandardne v sivobielej kombinácii hviezdnych hliadok zvýrazňoval jej veľké tučné telo. Čierne vlasy prikrývali plecia i nakukovali po lopatky na chrbát. Jemné fúziky popod nos robili z tejto vojačky viac muža…
Masívne hodiny na bielej stene kancelárie neúprosne sekali čas ako nedočkavý kat, sekundu po sekunde ukrajovali z môjho života. Ja som im vracal chmúrny pohľad, lebo sa mi na stole vŕšili zložky a papiere ako zlatisté hory na gýčovitom obraze po mojej pravici a pot mi stekal z čela ako horská riava…
„Musím to stihnúť! Musím to stihnúť! Musím...“ mladý, asi dvadsaťročný, muž si horúčkovito opakoval slová, ktoré ho nielen poháňali vpred, ale i dodávali odvahu.Pred pár dňami ho navštívil neznámy starší muž s rovnako uviazanou šatkou okolo krku a podobne rozstrapatenou šticou, hoci už bielošedivou…
Starší učiteľ sa pomaly prechádzal pomedzi drevené lavice, kde malé deti kreslili svoje detské predstavy. Na tabuli bola krasopisne napísaná téma, snáď ešte rukopisom spred vojny, Život.Deti kreslili voňavú jar, rozkviknuté kvety veru zdobili takmer každý druhý výkres. Zvyšné deti, hlavne tí živší…
Mojím malým rajom sa stala reštauračná záhrada. Plno ovocných stromov ma lákalo medzi seba. Driapal som sa po nich i naháňal sa s vetrom o preteky pomedzi ne.Juuuuj, moje očká žiarili zakaždým šťastím. A keď pribehol Dunčo, ten malý uštekaný špic, tak sme sa spolu hrali. Robili sme spolu kotrmelce…
Kedysi dávno v kopcovitom kraji žil otec s dcérou. Mali neveľké gazdovstvo. A keď dcéra dorástla na výdaj, v ich dome sa často objavovali návštevy.Zblízka i zďaleka chodili pytači – mladší i starší, bohatí i chudobní. Vysoká, krásne tvarované lýtka vytrčali spopod sukne. Nejednému mužovi kvapkali z…
Atramentová obloha začala zaplavovať utíchajúcu prírodu. Ešte pár krkavcov spievalo večernú sonátu, ktorou vyprevádzali oceľové vtáky. To prieskumné lietadlá sa ešte naposledy kochali zimnou scenériou zamrznutého jazera, a keďže ju nič nenarúšalo, tak v pokoji plávali vzduchom.Na brehu, pod bielymi…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od blata, na viacerých…
𝔞𝔲𝔱𝔬𝔯 𝔓𝔞𝔳𝔬𝔩 ℭ𝔥𝔯𝔞𝔭áň
𝔎𝔢ď 𝔰𝔬𝔪 ť𝔞
𝔰𝔱𝔯𝔢𝔱𝔬𝔩 𝔩á𝔰𝔨𝔞,
𝔰𝔯𝔡𝔠𝔢 𝔪𝔦
𝔷𝔫𝔬𝔳𝔞 𝔟𝔦ť 𝔷𝔞č𝔞𝔩𝔬,
𝔰𝔦 𝔨𝔯á𝔰𝔫𝔞 ž𝔢𝔫𝔞,
𝔱𝔳𝔬𝔧𝔢 𝔰𝔯𝔡𝔠𝔢 𝔫𝔦𝔢č𝔬
𝔪ô𝔧𝔪𝔲 𝔳𝔯𝔞𝔳𝔢𝔩𝔬.
𝔐á𝔪𝔢 𝔰𝔳𝔬𝔧 𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱,
𝔰𝔳𝔢𝔱 𝔭𝔩𝔫ý 𝔩á𝔰𝔨𝔶,
𝔨𝔯𝔞𝔧š𝔬𝔢𝔥𝔬 𝔳𝔢𝔯𝔲 𝔫𝔦𝔢𝔱,
𝔧𝔢 𝔳𝔢𝔯𝔲 𝔨𝔯á𝔰𝔫𝔶.
𝔐𝔶 𝔪á𝔪𝔢
𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱,
𝔭𝔯𝔢 𝔫á𝔰 𝔰𝔱𝔳𝔬𝔯𝔢𝔫ý,
𝔪𝔶 𝔪á𝔪𝔢 𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱
𝔳 ň𝔬𝔪 𝔰𝔪𝔢…
Žiariace lúče
v mori
topiace srdce
loví
snažiac sa zachytiť
malých bohov
uzrieť a pocítiť
- domov.
Nový deň,
začni
Nový sen
zaži,
zažni preň.
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
autor Pavol Chrapáň Začul som hlas srdca, pri stretnutí s tebou,vravelo nežné slová, zacítil som s nehou láska moja. Chvelo sa mi srdce,hrialo ma pri duši, bozkať som chcel perí tvoje, srdce svoje darovať ti. Lásku k tebe som ja pocítil, vášeň ma pohltila, v tej chvilipo tebe som zatúžil, láska…
V roku 2019 som sa rozprával s niekoľkými učiteľmi a učiteľkami o ich ceste k tomuto povolaniu. Som veľmi rád, že ich osobne poznám a rešpektujem ako profesionálov vo svojom povolaní. Hovorili sme o viacerých témach. Pevne verím, že čo sa nevošlo do mojich blogov, si budete môcť prečítať v knižke,…
Pridať nový komentár