Ale to neznamena že tma symbolizuje pesimizmus... Aj tma môže byť optimizmom... Svetlo je len momentálna energia... tma je trvalý stav. 

Ale práve v tej trvalosti sú kvality a krásy tmy. ;D

Dakujem ti...

V zivote sa deju velmi smutne veci... A smrt sama o sebe smutne nie je... Zato prave ta strata, ta zaboli...

Tento text je alegoriou k skutocnym udalostiam, do ktorych som vniesol trocha fikcie. 

Som rad, ze ta to chytilo za srdce aj za to, ze si sa na to zahladela dvakrat... v podstate ale musim povedat, ze si to chytila za spravny koniec... 

A aj ked v komplimentoch sa dusa strati lahsie ako v kritike. Vdaka aj za kompliment i povzbudenie... Cenim si to od teba ako malo co ine... ;)

... kua, musím si dať pozor pri pití mlieka na ploskule na dne pohára . Ale po uliciach ich je tiež dosť.

Všetci máme svetlé a tmavé chvíľky. To je dobré prirovnanie s tými žiarivkami... presne tak sa cítim aj ja. Optimizmus je podľa mňa postoj, ktorý funguje na batérie. Ak sa pravidelne nedobíjajú, on síce ešte chvíľu svieti, ale potom začne blikať, intenzita svetla sa znižuje... až raz zhasne.

Tma nepotrebuje batérie. Príde prirodzene, keď svetlo zhasne. To je asi na živote najhoršie - že udržiavanie svetla vyžaduje energiu ale tma sa udržiava sama.

nadherny textik.. som dlho hladala v tvojom portfoliu, ci ho tu mas.. ma normalne trochu prepadla nostalgia.. a nechcela som ti komentovat nic nove.. 

hoci u teba clovek nikdy nevie co je nove a co nie.. =)

ale toto je snad nad kolesom casu..  

A kde tvoj zvyčajný pesimizmus? 

PS: Môj optimizmus sa nevytratil... Len ten jeho zdroj už akosi stráca energiu... Poznáš tie neónové žiarivky čo tak preblikávajú a neudržia už stále svetlo... 

tak nejak je to teraz s tým mojim optimizmom. 

A vlastne to tak bolo vždy, len toho neónu bolo viacej.  

Nie, tu už určite nič nemeň. To som ani nemal na mysli. Skôr to bolo mierené do budúcna. S vylepšujúcimi sa dialógmi bude aj celý príbeh gradovať viditeľnejšie. ;) 

Načo toľko sebakritiky? Pre trocha kritiky zvonka? Základom fungovania spisovateľa je nebrať si všetko k srdcu. Ja si to denne pripomínam aj keď priznávam, že sa mi to veľmi nedarí. Kritiku zažije každý spisovateľ. A myslím, že aj čistý nefalšovaný surový a neférový výsmech si aspoň raz prežije každý. Dôležitý je však autorov dojem. Ak si považoval nejaké dielo za skvelé až do chvíle, kým sa o ňom niekto kriticky nevyjadril, potom neveríš sám sebe.  

Mne dnes napríklad povedali, že moja najsamobľúbenejšia pieseň na svete je slizká. :-D Znamená to, že odteraz ju budem nenávidieť? Nie. Znamená to, že nie každý človek je vhodný príjemca pre každú formu umenia. Áno, ja viem, že písanie je niečo iné, že je to kus našeho srdca, našej krvi a každé odmietnutie v ňom tak príšerne bolí.

Ja si nemyslím, že je to zlé. SKôr tak... kruto reálne. Žiadna tragická premrštená romantika. A na zamyslenie. Prestáva nás strata blízkeho bolieť preto, že to tak proste chodí, čas hojí rany, alebo preto, že sme ho nemali dosť radi? Občas sa nad tým rozmýšľam.

Takže... kde je Tvoj zvyčajný optimizmus? :-)

no, presla som tie dialogy a co ti ja viem... necham ich uz tak... ale to citanie uz fakt zacnem praktizovat. hadam to zvladnem :)

p.s. dakujem za zopakovanie rady :)

aha! hmmmmmmmmmmmmmm...

no tak trosku som to aj pochopila, som na seba hrda, aj ked viem, ze som to pochopila aj tak len "po svojom" ;)

muze zdar!!!