nemozem si pomoct, pacil sa mi zaver :)

a nazov je super, hoci basni ako takej samozrejme na prve precitanie nerozumiem... no co narobim ;D

nech ta muza kope!!!

no, ta odmlka nie je umyselna, hoci mam co to este napisane...

som rada, ze aspon niekoho to zaujalo ;) urcite coskoro vyvesim pokracovanie, musim ho vsak najprv precitat a premysliet, pretoze sa mi zda take...co ja viem...

p.s. dakujem za zaujem o dielko :)

A jeje.

Pozeram, ze kazdych par dni si vyhodila dalsiu cast a teraz uz par tyzdnov nic.

To som zas nechcel. Nemal som v umysle ta zastavit. Dufam, ze pauza je iny dovod ako moje prispevky. Navyse moja skusenost s prostredim, ktore opisujes, nemusi byt smerodatna, resp. mas pravo sa od nej odchylit podla svojej potreby.

V kazdom pripade Ti zelam, aby si mala radost z pisania.

Martin ;)

veď práve

---

načo si myslíš, že bol ten názov?

---

dikes :)

najlepsie co som tu cital !

Namôjveru samé sračky

Naopak, ja som išla na internet s predsudkami. Také očakávania ako nájsť cez internet priateľstvo porovnateľné s priateľstvom získaným bez internetu alebo rovno lásku, to sa ma nikdy netýkalo. Ja chcem len niekoho normálneho, s kým si môžem pokecať o spoločných témach. Nakoľko viem, že ja ani moje témy nie sú štandardné, bežné, zrejme nie som "neurotypická", vedela som, že ľudia s podobnými záujmami sú asi po Slovensku (a Čechách) rozmiestnení príliš nariedko než aby sa dali nájsť priamym hľadaním (okrem toho, ja na priame hľadanie príliš nie som - nechodím "von" a tak). V tomto mal mi internet pomôcť, prekonať vzdialenosti. A ono to fungovalo. Z času na čas sa niekto na písanie našiel. Nevyriešená otázka zostala, prečo to zlyhalo. Nespomínam teraz prípady že "nieto o čom diskutovať" to je iný typ známostí: kontaktujem človeka kvôli nejakému problému (alebo on mňa), vyriešime, prestaneme si písať. V pohode. Ale tieto prerušené kontakty sa týkali ľudí, s ktorými som si písala už minimálne rok a vždy si bolo vždy o čom písať - dlhé maily ako sa máme, čo sme od posledného písania robili, diskusia o novinkách v našich spoločných témach... dalo by sa v tom pokračovať donekonečna. Ale z ich strany to asi v 50% prípadoch už vyhaslo (a u tých pretrvávajúcich 50% to radšej dopredu považujem len za nejakú latentnú fázu ktorá neskôr tiež vyústi do prerušenia kontaktu :-D). Ja nehovorím, že sa majú ozývať každý deň alebo každý týždeň. Ale aspoň raz do mesiaca by sa mohli. Len aby mi ukázali, že na mňa s prepáčením neserú. A aby som mala o dôvod viac tešiť sa na ďalší deň - čo ak príde mail od kamaráta? A čo takto príjemné prekvapko hoci aj po pol roku, po roku od odmlčania, keď som sa už povedzme vzdala všetkých nádejí? To by sa mi rátalo. Žiaľ, ešte mi ho nikto nespravil.

Aj keď viem, že som niekoho proste prestala baviť, "skončil okruh jeho radiusu" ako hovoríš, nie je mi to vôbec príjemné. Ja som vo svojich záujmoch, názoroch, koníčkoch a vzťahoch veľmi stabilná. Prečo sú ostatní takí prelietaví?

Viem, že už v živote neostalo veľa priateľov. Preto ma viac mrzí aj strata nejakého, čo vznikol virtuálnou cestou. Možno keby som ich mala plno, ani by som si nevšimla, že by nejaký zmizol. :-D

Tak zopakujem aj ja, že som fakt poctený... :)

A ver, že tiež nevynechávam tvoje diela... aj ked ako si raz povedal, píšeš ich najmä pre seba... čo sa mi páči, je v nich predsa len aj čosi pre druhých a to tomu dáva korunku. 

Tak s múzou...

som rad, ze si pochopil, ako to bolo myslene, bal som sa, ze to zoberies v zlom, pricom opak je pravdou. apropo - si jediny, koho basne tu citam a neuveritelne sa mi tam hodilo tvoje meno v ramci celej myslienky. budem sa opakovat, ale velmi ma tesi, ze rozumies.

Nesúhlasím. Nie že by si nemala trochu pravdu, ale keď idem na internet, tak s tým rovno rátam. Veľa vecí som vyriešil cez internet bez toho, aby som druhého človeka spoznal. Tiež výmena názorov na nebežné témy s ľuďmi čo tomu rozumejú je super. Tí ľudia nemusia byť dokonalí a sú medzi nimi i tupci, ale stojí mi za to to preskákať.

A sklamania sa nebojím. Beriem ho ako 70% istotu. Takže naopak, skôr sa teším, ak to náhodou vyjde. A taktiež rátam s tým, že druhá strana môže byť sklamaná zo mňa.

1/ Na chate ti chýba výzor, mimika, farba hlasu, oblečenie, oči. Sústredíte sa na jedinú spoločnú vec s podobným názorom. V okamihu ako sa stretnete tie ostatné súčasti osobnosti tomu začnú dávať nový rozmer v t vojom vnímaní. Ale dávajú aj iný zmysel?

Len imaginárny príklad. Ak sa s niekým bavíš cez internet a zdá sa Ti strašne múdry, spriaznený a zábavný ale keď ho stretneš zrazu dominuje že je škaredý a má piskľavý hlas? Nie je pod tou vrstvou skutočne ten, koho si chcela stretnúť, len sa nevieš nad to povzniesť? Nemá on ten istý problém?

2/ Na chate nehladám trvalé vzťahy ani kamarátstva. Ak vziknú, je to len bonus. A je to výnimočne. Ale možné.  Primárne tam hľadám riešenie nejakého problému, získanie informácie. Navyše snažím sa druhých nezaťažovať, rešpektovať ich súkromie. Preto opustenie diskusie neberiem nijak nenormálne.

Nie som v stave udržiavať trvalý kontakt ani so všetkými priateľmi. o to menej ma trapia virtuálne.

Vínimka je ak chodíš niekam na web celé roky a celé roky sa tam stretávaš s nejakou osobou, tak tam istá forma vzťahu nastáva. Napr. ak by som sa dozvedel, ze wintermute bude niekde spievať, tak by som sa išiel pozrieť, hoci o jeho speve nič netuším a vždy sme sa bavili o fyzike (príbuzne kvantovej mechanike). Alebo ak by mi Alchymista chatol, že mu na stanici v Blave ukradli doklady a peniaze a ci nemoze u mna prespat tak prenho este asi aj skocim autom. Vzivote som ani jedneho z nich nevidel. Ani neviem, kolko maju rokov. Ani ci su muzi, aj ked mudri su a bavia ich rakety. :D

A vyslovene sa teším na výmenu názorov s niektorými z nich. A viem že v ďalekom okolí ťažko nájdem podobne strelených ľudí.

A že sa jedného dňa niekto neozve? Ozval sa keď si sa dostala do radiusu jeho aktualneho záujmu a keď ten skončil, už sa neouzval. A nemuselo to byť kvoli tebe. Ja som sa tiež už pár rokov neozval osobe, ktorú som vyhľadal cez internet, lebo som potreboval konzultovať raketový motor(správnosť výpočtov a koncepcie). Ale za tých pár rokov bol  pokrok tak malý, že som nepovažoval za potrebné túto osobu mnou zaťažovať. A dúfam, že v blízkej dobe ju opať vyhľadám. :D

Takže otázka je, či neočakávaš od internetu niečo čo nedokáže poskytnúť. Alebo, že Ti je ľúto, že ľudia nedávjú do internetu to, čo by si chcela aby dávali.