Najnovšie komentáre
Zo začiatku sa mi to páčilo, ale keď vstúpil na scénu anjel, trošku ma to rozladilo. Anjeli a démoni mi pripadajú ako trošku prisilná káva na to, aby sa použili hneď na začiatku. I keď chápem, že čitateľa treba čo najskôr zaujať. Ja osobne som však bola zaujatá už tým obrazom dažďom odrezaného kláštora a mníchom.
Dojem silnej kávy však vo mne deifnitívne umocnil malý "vyvolený" chlapec. V recenzii jednénho fantasy diela na mámtalente sa spomínal podobný námet, kde sa čitatelia už na jednej z prvých strán dozvedeli, že hrdina je vyvolený, na ktorého čakal svet 500 rokov. A reecenzistka sa k tomuto ťahu vyjadrovala veľmi kriticky. Nehovorím, že sa s jej názorom stotožňujem, ale prikláňam sa k nemu. Ten anjel s démonom bez toho chlapca, to by ešte šlo, ale spolu s tým chlapcom mi to pripadá trochu príliš bombastické a zároveň primálo tajomné, čo určite nebolo úmyslom. Ale to je len môj názor. Tak či tak som zvedavá na pokračovanie.
A inak, "tento krát" sa píše spolu, never automatickej kontrole pravopisu vo Worde. :-)
ad kolko krat si vstal.
Dolezity je ciel. Uz ani nespocitam kolkokrat som padol, ale moj ciel stoji zato vstat, aj keby som sa mal z padu liecit roky. Ano, pad boli, ale je to smiesne trapne v porovnani s cielom. A super je, ak sa mas pri vstavani o koho opriet.
ad sanca.
Kto si uvedomi svoju chybu, zasluzi si novu sancu. Kto nevie spoznat svoju chybu, nova sanca mu je na nic. kto spoznal chybu, moze hladat nove riesenia. :D
Martin
Áno, tu na Enigme zvyknú bývať také ironické citáty (raz sem dali aj jeden môj, ten "čo ma nezabije...").
Ten "nie je dolezite kolko krat si padol, ale kolko krat si vstal" ma mimoriadne rozčuľuje, neustále mi ho opakujú a ja ho už mám plné zuby pretože som padla toľkokrát, že mám z toho poriadne zodraté kolená a v citáte sa navyše nehovorí nič povzbuudivé o tom, či nebudem musieť padať až do svojej smrti. Takže ja by som povedala skôr: "Nie je dôležité, koľkokrát si po páde vstal. Aj tak ten pád bolel rovnako, ako keby si ostal ležať. A keď zostaneš ležať, aspoň budeš mať záruku, že znova nespadneš." :-)
P.S.: Ani s tým posledným nesúhlasím. Ja som najprv nechcela dávať druhú šancu vôbec nikomu. Až kým mi nedošlo, že sama som v situácii, keď o ňu prosím. Ale mňa fakt nevaroval nikto - tie idiotské poradenské knihy pre teenagerov, ani protidrogové prednášky v škole, ani nič podobné nevystríhajú pred skutočnými nebezpečenstvami (teda, skutočnými pre mňa).
V každom prípade, ďakujem a som rada, že to pobavilo. Ja som skutočne skončila ako veľmi pesimistický a depresívny človek a inak, veľký fanušík Murphyho zákonov - oni jediné popisujú život taký, aký naozaj je. :-D
Tusim si inspirovala Enigmu.
Jej citat dycha duchom tvojho prispevku :D
"Obdaruj deväť žobrákov a staneš sa desiatym. "
Niektore su skutocne vtipne, ale v mnohych citim privela pesimizmu.
Takze protiutok: "nie je dolezite kolko krat si padol, ale kolko krat si vstal", alebo "Koniec cesty je len zaciatkom novej".
Martin
P.S. "druhu sancu by mali dostat len ti, co boli na vine."
(a nemam na ne (c) )
Toto je môj znovu zostavený vlastne nový román, ktorý by som sem chcel postupne zverejniť. Ide tiež o staršie dielo i myšlienku a kapitoly budem musieť prepisovať tak ako aj túto, prípadne dotvoriť nejaké nové.
Dúfam, že tento prológ nikoho neodradí, ono sa to ešte rozprúdi. ;)
Prajem príjemné čítanie!
PS: Každý názor ma len poteší.
Ja sa nemám o koho oprieť, to je ten problém...
A myslím, že s tými pádmi je to ako s čakaním na ovocie práce. Pri ňom môžeš umrieť od hladu a pri pádoch si môžeš zapríčiniť ťažké vnútorné poranenia až vykrvácanie. Nič nie je bez rizika.
Veru, šanca je na niečo dobrá len keď človek pozná chybu. Žiaľ, aj keď vie presne, kde je chyba, nie vždy existujú možnosti jej nápravy. Ale zase, tí čo boli varovaní predsa musia vedieť, kde je urobili chybu - no proste urobili to, čo nemali - a keď to napriek tomu urobili, ja hovorím, dobre im tak.