v ktorej by drak uniesol princeznú.

Jej (naoko) zúfalý otec požiada o pomoc princa zo susedného kráľovstva, lenže zistilo by sa, že drak jednal na popud otca princeznej aby mohol spáriť svoju dcéru s princom zo susedného kráľovstva lebo medzi nimi hrozila vojna.

Kráľ našiel dračie vajce, vychoval z neho draka, lenže mu nepovedal, že sa nesmie zamilovať do princeznej, ktorú uniesol. Drak sa zamiluje do princeznej. Princezná naveľa, naveľa do draka a keď príde princ aby zabil draka, princezná zomrie jeho mečom, keď bude chcieť zachrániť draka.

Drak zabije princa z pomsty za princezninu smrť ale sám zronený jej skonaním skočí zo skál do priepasti a zabije sa.

A vojna je na svete :D 

Nejako mi blbne posielanie komentárov takže aspoň v skratke. V prvom rade ďakujem za komentár, veľmi si cením každú kritiku. To ucho ihly tam ale muselo byť, pretože o tom je celá báseň. Je to biblický motív. Možnože to používajú aj novinári, ale v tomto kontexte asi nie. Navyše nedá sa dokonale vyhnúť všetkému, čo niekto používa. Iné je to pochopiteľne vtedy, ak to už niekto použil v básni, zatiaľ som sa s tým nestretol. Čo sa týka spojenia čisto éterický, nie je v básni použité vo význame príslovky. Slovo čisto tu zastupuje výrazy len, iba, výhradne a éterický je prídavné meno. Znamená to, že človek zbavený tela je čisto éterický a tak vstupuje do večnosti.Podobné spojenia sú napríklad ,,čisto odborný výklad" a podobne. Vďaka ešte raz za kritiku a pozitívne slová.

Ta keď už si ku mne taká milá, ta nemôžem si ťa pridať na facebooku medzi priateľov? By ma to fakt veľmi potešilo

A skutočne sa poznáte, ak je to len výplod tvojej fantázie?

Poznáš sa? 

Inak telefonisti mi dajú za pravdu, že v telefóne je "počuť" psychické rozpoloženie osoby z opačnej strany "kábla". Veľmi sa mi páčia myšlienky s jednorožcom a esemeskami, čakanie na sliepku znášajúcu zlaté vajcia, ale najviac sa mi páčili pohľady do prázdna - miesta, odkiaľ pochádzajú tí, čo tam pozerajú. 

Hoci by som rada prispôsobila moju predstavu - napr. tú ženskú - k tvojej (pár detailov - farba vlasov, typ oblečenia...) ale nevŕtam. 

(Čudné - písať listy imaginárnemu priateľovi - mať ja imaginárneho priateľa, je stále so mnou a rozprávame sa.) 

Nech sa darí :)

... s tými zvukmi si ma inšpirovala - pokúsime sa naprogramovať tento web tak, aby sa k reportáži dala pridať aj originálna hudba...

Nie je.

myšlienky, postrehy... ešteže chodím po inom meste... a vidím ľudí zapálených pre vec a hovoriacich o víziách (nie dôležito a nie do telefónu)... stretávam všetkých tých nadšených bádateľov vedy zvanej dobrý pocit. Žeby zasa len nastavením to bolo a a ono je tu jedno aj druhé vedľa seba? Pekný deň prajem. Ten veľký biely je čuvač?

Hoci my zavretí dennodenne na osem hodín v práci naveky bez prázdnin sa nemáme čo uškŕňať... :-(

Vďaka za názor. Som rada, že sa Ti to páči. I keď, úprimne sa priznám... z toho, ako všetci oceňujú tento obrat, nie som v siedmom nebi. Mne ako čitateľovi by sa až tak nepozdával. Jednak preto, že vyslovene neznášam ľudí, ktorí striedajú svetonázory ako ponožky – a zmena názoru v priebehu dvoch týždňov u mňa patrí do ponožkovskej kategórie, hoci v reálnom živote samozrejme striedam ponožky častejšie :-D – a potom, ja verím tomu, že za niektorých okolností je naozaj lepšie nežiť a dosť ma rozčuľuje presvedčenie, že žiť sa musí za hocijakú cenu a preto treba oslavovať každú záchranu života. Uvedomil si niekto, že Jackie zradila svoje názory? A že za to môže len – alebo dobre, aspoň čiastočne – život a hlad, ktoré ju konečne zlomili?

Oveľa viac som sa v Tvojom komentári potešila tej časti s individuálnym prežívaním. Veru, naozaj zaujímavá otázka, ktorú chcem ešte osobitne spracovať v inom diele. Ale to už bude zo žánru sci-fi.

S neexistenciou minulosti nesúhlasím ani ja (zrejme preto, že tajne snívam, že postavím stroj času a konečne si dám tú svoju minulosť do poriadku :-D), nám prístupná forma je však naozaj len v našom vedomí.

Na motto je ten výňatok asi pridlhý. Pozastavím sa však pri vete „Na to nemám, viem, a aj keby som na to mala, nikdy by sa mi nepodarilo zachovať všetko úplne dokonale.“ Neviem, či na to mám, ale v tomto smere si verím viac než Jackie a tak to aspoň skúšam. Je to obrovský, dlhodobý, priam celoživotný experiment.

Neviem, či som to už pri niektorej z kapitol nenapísal.. každopádne TÁTO je bezkonkurenčne najlepšia! :) možno je to spôsobené tým životným obratom a akousi "katarziou" Jackie, ktorou ma tak potešila, alebo skôr tým obrovským nahromadením myšlienok a zamyslení, ktorými bola táto kapitola nabitá a ktoré dennodenne riešim i ja sám a hľadám na ne odpoveď. Sakra, tá Jackie je zaujímavá ženská! :D (alebo tá autorka? :P)

Niektoré vety mi prišli také sugestívne, že som si miestami pripadal, ako by som bol v tej chate ja a presne som vedel (nie vedel, cítil – a to je rozdiel), čo zažíva.

Práve v súvislosti s prežívaním mi prišla zaujímavá tá úvaha o viazanosti spomienok na emócie (resp. naopak) a hlavne tá subjektívnosť a osobitosť každého človeka v jeho prežívaní, ktoré nikto iný úplne nepochopí, lebo napriek tomu, že ste zažili spoločne jednu spomienku, každý ste ju prežívali úplne odlišným spôsobom. Mnohokrát, keď zažívam s inými ľuďmi niečo zvláštne alebo aj totálne obyčajné a všedné, rozmýšľam nad tým, ako to cítia v tej chvíli oni. Čo asi prežívajú vo svojom vedomí? Táto "existenciálna" otázka ma doslova desí už od detstva. Práve v tom veku mi ale prišla najhrôzyplnejšia, zrejme preto, že som si začal uvedomovať svoje Ja. Pamätám si otázku, ktorú som sa pýtal: "Prečo ja nemôžem byť každý?"

S neexistenciou minulosti nesúhlasím, (i keď možno čisto z fyzikálneho hľadiska tomu tak je, existuje možno iba prítomnosť, nekonečný sled za sebou idúcich okamihov.. ktovie ako je to s časom, možno je to určitý pohyb súvisiaci s rozpínaním vesmíru :P) existuje ale vo vedomí ľudí, k čomu vlastne dospela aj Jackie, kedže sa zmierila s úlohou chodiaceho archívu :) ale presne to podľa mňa skutočne je úlohou človeka – a je to sakra zodpovedná robota.

Nadobúdať spomienky = skúsenosti, archivovať ich vo svojom vedomí a podávať ďalej, aby tí, čo prídu po nás, neblúdili stále v kruhu ale napredovali po špirále. Niekto možno povie, že človek aj tak opakuje tie isté chyby, napriek tomu, že ho rodičia varovali :D lenže treba rozlišovať čisto subjektívne skúsenosti, naplnené emóciami (napríklad vzťahové) a objektívne, vďaka ktorým poznávame fungovanie sveta, pričom čím objektívnejšia konkrétna skúsenosť (spomienka) je, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa odrazí vo vedomí našich potomkov alebo hocikoho, s kým sa v živote stretávame a koho ovplyvňujeme.

"Toto som si nikdy predtým neuvedomila. To, že s mojou smrťou odíde z tohto sveta aj dôvod mojej smrti a tým bude vlastne úplne nezmyselná. S tým sa nezmierim. Ak sú moje spomienky niečo, pre čo sa oplatí umrieť, potom sú rozhodne niečím, čo sa oplatí zachovať. A to môžem urobiť jedine ja. Nie perom. Nie štetcom. Na to nemám, viem, a aj keby som na to mala, nikdy by sa mi nepodarilo zachovať všetko úplne dokonale. Jedine vo svojej hlave. Svojím životom." – citát či životné motto, ktoré by sa pekne vynímalo na nejakom pomníku alebo aspoň na úvodnej strane knihy :)

Zmenila som na "Nevediac ako, vyčerpaním z nedostatku živín som znova zaspala."