Najnovšie komentáre
ktorý je smutný z mojich názorov či postojov... (po Adhare). Tá cenzúra na LitWebe spočíva v tom, že sa skontroluje rubrika, či to do nej patrí a odmietne sa uverejniť niečo podobné príspevkom pána Feriho, teda jedna-dve výhražné vety, ktoré sú celým príspevkom. Akú umeleckú hodnotu prinášajú na literárnu stránku takéto príspevky? Nemajú sa takéto veci riešiť iným spôsobom a inde?
Na tej mnou spomínanej stránke sú lepšie texty aj horšie, dokonca aj tie úplne otrasné. Necenzúruje sa tam prejav, ale redakcia odmieta mať stránku zasvinenú spamom. A tým, že tam každý príspevok ostáva, že s ním nemožno tak slobodne hýbať, administrátori vedú k väčšej zodpovednosti každého prispievateľa. Smilanovia či Ferinovia to asi neriešia, ale väčšina autorov áno, nechcú byť na smiech, chcú si za tým, čo verejne publikujú, stáť.
Posledná otázka: Ako vyzerá operatívne riešenie? Aký časový horizont možno ešte za operatívny označiť?
Takéto debaty nie sú pre mňa. Čudujem sa sama sebe. Hádžem na ľudí len smútok a des, pritom som chcela... asi to naozaj pre Vás nie je dôležité ani zaujímavé, čo som chcela, k čomu smerujú moje aktivity, autorské aj ľudské.
Obmedziť počet príspevkov? Možno. Ale s cenzúrou (t.j. schvaľovacím procesom) nesúhlasím. Okrem toho, že to pridáva spústu roboty, ja by som nebol ochotný to podstúpiť, a teda nikdy nič nezavesil. Na Enigme pritom nie je zas tak moc prispievateľov, cenzúra by to zabila. Taktiež nechcem aby niekto druhý rozhodoval o tom, čo si môžem prečítať. Ak už sa nejaký problém s floodingom vyskytne, dá sa riešiť operatívne. Je to desivé že sotva 20 rokov po páde železnej opony ľudia sami na seba navrhujú cenzúru.
Opravy by som tiež nerušil, hlavne gramatické chyby si človek chce opraviť, ak si ich dodatočne všimne. Možno ešte tak zabrániť editovaniu po troch dňoch či týždni.
Čo by pomohlo je jednoduchý odkaz na staršie príspevky. Vpravo v lište vidím posledných 8, tak len kliknúť "predošlých 8" atď. I keď všimol som si, že sa k tomu dá dostať cez "Weblogy", predsa len to je také kostrbaté (a navyše obe sekcie sú tam pomiešané).
Hm, vyzerá to zaujímavo… a že Česi nečítajú po slovensky. :-) Registrovať sa tam však zatiaľ nebudem, lebo už mám tých serverov veľa, momentálne štyri. A ak autor chce byť na nejakom serveri úspešný, nestačí mu len vykydnúť príspevky, ako tuto Smilan – mal by sledovať, čítať, komentovať, zapájať sa… Veď aj na Enigme som nejaké dva roky pôsobila len ako komentátor, až potom som sa zaregistrovala a začala prispievať. Na aktívne sledovanie ďalšej takejto stránky mi už čas nestačí. Ibaže by sa mi uvoľnilo miesto, ak z nejakej z tých štyroch znechutene odídem :-) (to som zatiaľ spravila len na jednej).
Na MT veľa vecí nefunguje tak ako má a nielen po technickej stránke (ale aj po tej). Kto by tam kontroloval dodržiavanie pravidiel, keď si za slovom nestoja ani samotní admini a redaktori… ale to už je o inom.
Ja som zase nadviazala nejaké kamarátstva cez Enigmu.
Vydávajú aj tlačený Litwebář, ročenku s výberom najúspešnejších textov. V dvojke (nasbírano v roce dva) mám svoj Hriech kŕmený trestom. Každý mesiac nominujú päť próz a päť básní na text mesiaca, víťaza určujeme v hlasovaní. A zbierame litwáky, zlaté a iné dukáty:)
Mimochodom, nedávno som tam postúpila na priečku aktívny autor. Ešte jedno mimochodom, je to prvá komunita, kde sa vskutku cítim dobre, kde som naviazala priateľstvá (a to som tam len sedem mesiacov), pričom nejde len o virtuálny kontakt. Akoby ma v Čechách vedeli viac oceniť... lebo aj v časopise Lžička v šuplíku budem, čo síce nesúvisí s LitWebom, ale s Čechmi áno. Dodám, že na Enigmu som prišla vďaka Tebe, vedela som o vydavateľstve (vydavateľstvo už dva roky vie o mojom Hugovi:), nevedela som o blogu. Takže, ďakujem.
No a to, čo sa mi stalo s vymeneným textom autora (po mojej dávke dobrej vôle), stalo sa na MT...
Viem, že v budúcnosti zvažuješ vlastnú literárnu stránku (aj ja asi), takéto informácie si rada vymieňam, nech je na čom stavať. Z toho istého dôvodu som bola už na viacerých stránkach a z viacerých znechutene odišla (napríklad aj z MT).
Chudáci admini, furt majú plné ruky práce. :-) Áno, uvedomujem si, že ak autor urobí priveľké zásahy do textu, komentáre sú potom už odveci. Preto považujem za samozrejmé, že ak spravím väčšie – ale aj menšie – úpravy, tak napíšem komentár, v ktorom na túto skutočnosť upozorňujem. A na Mámtalente to stojí aj v pravidlách, že na zmeny autor musí upozorniť.
Hm, a môžeš mi napísať, o aké stránky sa konkrétne jedná? Ja som vo svojom komentári mala na mysli www.scifi.sk, kde odnedávna pôsobím a je to prvá stránka so schvaľovacím procesom príspevkov, čo som kedy videla.
Akou jednou vetou? Noc predsa začína vetou “A tak som naďalej blúdila až kým sa nezotmelo.” a končí “Nechápem, ako som prežila noc.”. Medzitým je hrubizný odstavec. A že nie je strašidelný, to bude tou realistickosťou, ktorej som sa rozhodla držať. Najstrašidelnejšie, s čím som sa kedy v živote stretla, boli moje sny, nie skutočné veci.
Keď si potrebuješ zachrániť život, aj podpaľačstvo je dobré…
S tou kostrbatosťou je to možné, túto časť som intenzívnejšie opravovala a aj kratšie odstála – posledné kapitoly budem pridávať s trochu vyššou frekvenciou, aby som to stihla zverejniť celé, kým pôjdem “ta het za Veľkú mláku”. :-) Aj tá veta, čo si uviedol ako príklad, bola predtým kratšia. Neskôr som ju rozpísala, lebo mi pripadala nejednoznačná. Strácanie sa čitateľa však môže podporiť tú správnu atmosféru, keďže Jackie je už tiež riadne stratená… :-)
Hento som opravila.
chyby tiež opravia, ak ich o to požiadame. Nemusíme si ich ponechať navždy:) Jednoducho pošleme súkromnú správu alebo napíšeme do čusboxu a je to. Ak však niekto chce zmeniť a koľkokrát aj zmení celý text, ale pritom tam ostávajú pôvodné komentáre, je to poriadne nefér. Na tých stránkach, čo som spomínala, to jednoducho nie je možné. Predstav si, že niekomu vychytáš chyby, povieš narovinu svoj názor, nie veľmi príjemný pre neho. On ti potom napíše mail, požiada o pomoc a následne pošle upravenú verziu. Ty mu ju ešte trochu upravíš, ohodnotíš, a on ju potom vloží namiesto pôvodného, tebou skritizovaného textu, nad tvoj pôvodný nelichotivý komentár. A vyzeráš ako debil:)
Inak, to, čo spomínaš - príspevky kontra komentáre - majú tiež ošetrené. Rôznymi stupňami a s nimi spojenými právomocami, takže: čitateľ, nováčik, autor, aktívny autor, redaktor, administrátor, hlavný administrátor, správca. Takto môžeš pomaly stúpať (asi najďalej po administrátora:), ak píšeš dobre, ak sa zúčastňuješ súťaží, ktoré vyhlasujú a ak tvoje komentáre sú pre ostatných prínosné; ak sú v takej forme, ktorá neútočí, ale ani zbytočne a kontraproduktívne nechlácholí.
Ešte dodám, že ten, kto príspevok schvaľuje pred tým, ako ho pustí na sklo, napíše mu aj prvý komentár, a tak žiaden príspevok nie je bez komentára. Myslím si, že to tam majú dobre zariadené.
Tiež predpokladám, že toto na Smilana nebude mať patričný “výchovný” vplyv, on sem príspevky len vykydne a o ich osud sa vôbec nezaujíma, je mu fuk, či ho niekto vytlačí. Čo by sa dalo adminom využiť – asi mu bude jedno aj to, keď mu ich vymaže…
Ja som už tiež navrhovala také aj onaké riešenia podobných problémov a stále sa tu nič nedeje. :-) Jedným z nich je aj obmedzovanie množstva vložených príspevkov množstvom autorových zmysluplných (!) komentárov k iným dielam. Áno, sú aj servery, kde všetko prechádza schvaľovacím procesom, čo sa mi pozdáva, ale pre adminov to musí byť obrovská záťaž. Nepáči sa mi však, ak vlastné príspevky nemôžem upraviť či stiahnuť – chybička sa vlúdi a vidieť ju vo svojom texte, s ktorým nemôžem nič urobiť, je ubíjajúce. Ja vždy starostlivo zvažujem a kontrolujem, čo sem vložím, napriek tomu som niektoré príspevky editovala kvôli opravám aj viac než desaťkrát.
To sa dá riešiť neskorším presunutím, či v extrémnom prípade vymazaním príspevku. Ak však niekto rozhoduje o tom, ktoré príspevky vôbec uverejní, tak on rozhoduje o tom, čo budeš čítať, nie Ty. Samozrejme, ak je to ich server, majú na to právo, ale ja s takým postupom nesúhlasím (ak ide o verejný server).
Neber to ale ako útok :-) Tieto témy vnímam dosť citlivo, lebo sme zrovna v ére, kde sa štáty snažia získať kontrolu nad Internetom a rozhodovať, čo si môžeš pozrieť, a čo nie. Ľudia sa tomu zatiaľ bránia, ale postupne, maličkými krokmi, sa presadzujú nové a nové opatrenia. A keď zrazu zistíš, že sloboda už nie je, je príliš neskoro.